Slová(k)

Vytiahla som jedno tričko. Samozrejme zo skrine bezodnej,kde je všetko nenosené uložené a piští po druhej šanci...A tu je jeho skromný príbeh (mám ťa rada,tričko)

Blúdila som po internete a napadlo ma,že čo takto pridať sa k ľuďom,ktorí sa nechali inšpirovať nami. Našou kultúrou. Tým lepším čo máme.
Myslím na tety bylinkárky, žne,horúce slnko a kravky na paši.Na ženy,ktoré spievajú na mužov s domácou v ruke.Všetci sú tak nejak spokojní,že predsa len tá úroda bude.
Myslím na starého otca,starú mamu na to ako sme hrabali cez leto seno a ja som mala vlastné-detské hrabličky. Je to naozaj tak dávno? Mnohé sa zmenilo.Mnohí prišli,pár z nich odišlo.
Dnes je vonku obrovská horúčava a ja si spomínam,že presne v nejakom podobnom teple,som raz sedela pri potoku s ukradnutou stuhou z babkinho šuplíku.Vždy som tam chodila potajomky nazerať.Bol plný nití a stužiek. Myslím,že to vedela.Myslím,že vedela, že som jej odtiaľ vzala kopec vecí...

A toto je teda môj balíček spomienok. Na nás. Na tú vôňu tepla a kopcov spálených slnkom...





PS: maľovaná "výšivka" je inšpirovaná tzv.predkreslenou výšivkou (viac tu )




2 komentáre:

  1. tiez casto uvazujem nad tym, ako preniest tradicnô do sucasneho zivota, tebe sa to podarilo eňo ňuňo :) mne zatial este nie, ak neratame par kresbiciek v diari :) a este citim potrebu povedat, ze som tiez mala infantilne hrablicky :) a velku flasu s vodou so sirupom a strach z hadov v sene.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. bazový sirup!!! musel byť to je jasné :)

    OdpovedaťOdstrániť