Add more than one line

Triedim staré fotky a vyhadzujem to, čo nepotrebujem. Výnimočne. Vždy si totiž myslím, že sa mi to určite zíde. Spomienky ano,ale nemusím držať všetky vizuálne záznamy z okamihov v pamäti môjho PC.
Našla som seba, nás, psov a obrazy. Vlastne celý ten doterajší život môžem zhrnúť asi tak, že sa zmestí do môjho počítača. Do tých šuplíkov. Tam.
Najradšej mám všetky tie momentky, pri ktorých každý zreve: "bože, to čo je,vymaž to,vyzerám tam ako debil". Tak zrovna tieto momentky ma bavia najviac!
Byť nestrojený, uvoľnený v živote to ide niekedy dosť ťažko. Niekedy sme celí stuhnutí, pretože čakáme a stojíme v poradí na čosi. Momentky sú až príliš umelé rovnako ako úsmevy na nich. Všetci tak nejak plánujeme a sme v očakávaní, že plány vyjdu a že zranených a nešťastných bude čo najmenej. Mať plán A, plán B, myslieť dopredu a mať istoty.
Aj napriek tomu, že mám rada istoty. Nemám plán. Zistila som, že nemám žiadne plány. Bumpkin sa tiež minule zamýšľal nad tým, že Bumpkinová o žiadnych plánoch nehovorí. Je pravda, že som z tých ľudí, ktorý nevedia poriadne, čo budú zajtra chcieť od života. Nemám žiadnu linku, po ktorej by som s istotou kráčala a vedela, že toto je dobrý plán.
A tak pri tých momentkách v mojom PC, som si povedala, keď nie je linka životná, aspoň si ju nakreslím na očné viečko, ale omylom som ju zotrela palcom. A potom som ju nakreslila aj na papier,ale tá sa zas rozpila a stratila tvar. Presné linky osudovo ku mne asi nepatria...



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára