Bad in us does not mean we are evil

Dnes mal byť deň, kedy svetlo sveta uzrie post o mojich obľúbených tvárach (či blogerských alebo iných)
Ale nakoľko som dnes riešila v hlave úplne iné veci, začnem radšej takto.
Je to pre dobro mojej duše a verím, že sa  nájdu aj iné duše, ktoré to potrebujú čítať tiež.

Kedysi (a možno aj dnes) bol veľký trend venovať sa ezoterike a všetkým tým veciam duchovným. Samú ma to pohltilo a začala som veštiť a začala som vidieť viac, než ľudia okolo mňa. Naozaj som sa v tom našla. Snažila som sa hľadať niečo viac než mi ponúkal povrchný život (ale na strom som sa neodsťahovala a do školy som tiež musela chodiť)
Ale potom zrazu prišiel čas a ja som zastala. Pohltilo ma umenie, Bumpkin a jeho energia a papiere a veci a život každodenný. Nabrala som totiž pocit, že ja som nezožrala múdrosť sveta (ani duchovna), aby som mohla len tak radiť ľuďom, ktorí za mnou chodili a nedajbože nejak ovplyvňovať ich rozhodnutia. Zrazu mi tie veci prišli dosť odvážne a nejak som hodila spiatočku. A hodila som spiatočku aj preto, pretože ľudia, ktorí sa tvárili ako duchovne vyspelí začali príliš milovať seba a svoju dokonalosť. Dokonalosť ich neexistujúcej všeobjímajúcej lásky. A ja som sa necítila zrazu dobre. Tá potreba byť dokonalý a dobrý v každej situácií, mi zrazu prišla príliš zvláštna v spojení so mnou.
Od toho okamihu sa snažím veci vnímať len pre seba, pre svoje vnútro a nekážem ľuďom o ich živote. A tobôž sa k nim (dúfam nechovám) štýlom: " tak,tomu nemôžeš rozumiem,ešte si na to duchovne nedorástol/nedorástla".

Pochopila som, že naše duchovno a naša cesta je brutálne intímna. Neexistuje TO SPRÁVNE. Neexistuje žiadna univerzálna rada na to ako ROBIŤ veci DOBRE (najlepšie). Neexistuje nič iné len svoj vlastný život, o ktorý by sme sa mali MY starať. Rôzni guru a vedmy si robia len svoju prácu a berú za to mnohokrát peniaze ako v ktorejkoľvek práci. Je len minimum úprimných duší, ktorí vám ochotne nezištne pomôžu, len preto lebo ste v úzkych. A niekoľko krát  sa mi stalo, že to bol úplne obyčajný- poviem to možno blbo,ale duchovne nezaujímavý človek.

Som trochu unavená z toho, že nie som dokonalá a duchovne vyspelá bytosť a že svoj nedostatok dnes cítim viac ako kedykoľvek predtým.Zistila som, že niektorým veciam a druhom správania nerozumiem a že je naozaj len pár ľudí, ktorých považujem za blízkych. Ale určite nejdem riediť priateľov na FB. A preto, prosím myslite na to, ak budete mať chuť rásť, vezmite si Kerouaca, Kafku, Burgessa či Waltariho a čítajte. Alebo sa proste bavte s niekým tam hore. Aj tak nik iný vám nepovie viac, než viete vy sami viete vo vnútri.

Toľko si myslím. A cítim, že je vo mne zlé a dobré tiež. Obe využívam, musím, lebo to do mňa ktosi dal a povedal "choď". Pomohla som X psom z ulice a sklamala X ľudí. Taký je život. Nikdy nie je nič biele a čierne, ale verím, že ak máme spoznať čosi viac, zvládneme to aj sami. Bez poučiek ľudí, ktorí si myslia, že vedia všetko...


PS1: Verím,že som nikoho neurazila, ale ja červ pozemský s tmou v očiach to vidím takto
PS2: A úúúplne symbolicky, pri tejto knihe sa zas niečo naučím. Od slečny veľkej tu

 

1 komentár:

  1. podla mna je to prave naopak, si duchovne (alebo akokolvek inak) vyspela, ked si uvedomujes svoje nedostatky.

    OdpovedaťOdstrániť