Pán Tau

Dostala som klobúk. Vlastne v klobúkoch sa veľmi nevyznám a pamätám si iba ten,ktorý vlastnil pán Tau. Potom sa čas zastavil a klobúkové príbehy napr. z ulíc som si nevšímala. Možno som klobúk stretla,ak ma oslovil nejaký pouličný muzikant a zbadala som v ňom drobné. Klobúk ako pokladnička. Alebo som sa stratila kdesi na internete a našla tam pomedzi stránky, nejaké tie klobúky. A myslím, že som klobúky videla aj u politikov, pretože tí si zas v nich schovávajú klamstvá.Viac stretnutí s klobúkmi si bohužiaľ nepamätám.
Klobúk ako taký mi príde ako čarovná vec, ktorá schová aj ten posledný príbeh (aby vám  napr. neuleteli z hlavy) a ak poklepete na okraj, možno sa splní nejaké to tajné želanie. Ako vravím. Klobúky vnímam veľmi citlivo. A myslím, že tak by sa mali aj nosiť. S citom.
Bumpkin mi daroval klobúk a tvrdí, že je OK. Na chvíľu predsa môže byť ako Pán Tau každý (politikom by ma nebavilo byť)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára