Talizmany

Vždy, keď mám z niečoho obavu či strach beriem si so sebou talizmany. Keď som bola malá tak to bolo celkom jednoduché- zhrabla som pod pazuchu plyšáka (konkrétne veľkú zelenú žabu s vypúlenými plastovnými očkami) a išla som. Ako čas plynul, tak žaba išla bokom. Predsa len ísť so žabou k štátniciam, či na prvé rande s Bumpkinom. Ako by povedala Dara R."to teda nie je šialok kávy asi nikoho". Musím teda improvizovať a vyberať si talizmany citlivo. Tak, aby som aspoň trochu vyzerala dospelo.
Dnes som teda na neplánovanú cestu za madre a jej opuchnutým ďasnom zhrabla Bumpkinov pulover a čiapku. Myslím, že ako talizmany mi dnes naozaj dodali energiu. Všetko je v našej hlave. Naše slabosti i naša sila. No ja milujem svoje barličkové talizmany.

Držte nám zajtra palec. Máme s madre znova na pláne zubára a verte- nebude to vôbec príjemné súdiac podľa toho opuchu, čo má na ďasne.
Idem pohľadať tú žabu. Budem ju zajtra pravdepodobne potrebovať...



2 komentáre:

  1. Ej, i ja som mala plyšového žabiaka, volali sme ho Štefan, dovliekla som ho však aj na intrák a záhadne zmizol práve okolo mojich štátnic... Pištu niet, ale ja som hotová osobnosť :D

    Držím palčeky, o zubo-trpiteľstvách (svojich či mamkinych) viem svoje...

    OdpovedaťOdstrániť