Vrkoče

Tieto dni vidím a myslím. A hlavne premýšľam nad mužom,ktorý priniesol ružu svojej milej na zastávku plnú ľudí. Odmietla ho a on, vo svojich 17tich pocítil, aké dokážeme byť kruté. My ženy.
Myslím na dievča v autobuse, ktoré moje plece a pol tváre zahalilo brčkavými vlasmi. A ja hlúpa som jej nepovedala,že jej vlasy sú naozaj krásne! Spomínam si na malého chlapca menom Kubo, ktorý babke každú minútu oznamoval, že "už ide náš autobus".

Milé chvíle čakania. Len sa dívate. Nič viac. Svet sa zrazu zastaví a roztrúsi do desiatok životov okolo vás. Do miliónov buniek, podobných ako máte vy. Tieto dni vidím, trochu myslím, životu vrkoče zapletám.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára