Kľúč

"Nakreslila si moju slivkovú vílu,ako si vedela, že v detstve bola presne takáto?"
"Lucia, ty si vyháňač diabla.Normálne sa cítim lepšie,keď si doma"
"A ten motýľ na obrázku- toho som si kúpila v Barcelone a mám ho ako pamiatku, ako si vedela?"
Potom tie sny, ktoré ma prenasledujú každú noc a ja viem,čo sa bude diať a viem, že to nebude možno príjemné. A potom tie tváre, ktoré vidím cez fotky, i keď tam nik nie je.

Je toho na vás veľa? Istú dobu sa mi veľmi dobre darilo utekať pred sebou, práca, materiálne veci, to všetko veľmi dobre ruší spojenie. Ak sa pýtate aké spojenie,tak to medzi vaším vedomím a podvedomím. Viem mizivé množstvo informácií o anjeloch, indigových deťoch a démonoch, ale dám krk za to, že čakájú za dverami, kedy otvorím a budú mi chcieť povedať viac. To racionálne musí byť, no niekedy ustúpi a otvorí sa kdesi vzadu zvláštny priestor, ktorý sa veľmi ťažko vysvetľuje. Je nemožné ho vypovedať slovami, ak nerozumiete jazyku, ktorý je starý tisíce rokov...
Od našej podstaty neunikneme. Neutečieme od toho, čo v nás drieme. Ak pečiete v noci torty, ktoré každý chce a ráno idete za pás do závodu, raz sa budete musieť rozhodnúť. Ak váhate,či ste šťastní pri svojej polovičke, existuje iba ano a nie. Ak je váš život vo vašich očiach zlý, zmeňte ho a urobte rozhodnutie.
Čaká to všetko za dverami a vy máte kľúč.

Žmolím ho stále v rukách.








1 komentár:

  1. Ďakujem, že píšeš! :))
    Že píšeš to čo čítam a to čo cítim. Občas mám pocit, že som tu sama a nik nepochopí to čo mám v hlave. A potom...
    Potom príde po dlhej dobe článok od teba. Spoznávam ťa prvýkrát, inak ako sú tvoje fantázijné obrázky a oblečko. Šom šťastná prešťastná, že píšeš!

    OdpovedaťOdstrániť