Vydýchni obavy

Mám otázku,takto verejne (však to nečíta až tak veľa ľudí): Máte nejaký strach, ktorý ste do dnes neprekonali?

Nasadám do autobusu, ktorý odváža zamestnancov už pár rokov z miesta kdesi uprostred poľa, kde sú iba zajace, srnky a Kórejci. No a teda ešte kopec slovenských zamestnancov. Končí sa pracovná doba a ja,rovnako ako zvyšok ovečiek, ideme domov. Až na to, že ktosi vraví v buse,že "od zajtra autobus nechodí, tuším až do novembra". Okamžite som spozornela a moja hlava začala obsahovať kopec neslušných slov. Hlavne preto,lebo z toho poľa a od tých Kórejcov sa dostanete iba dvomi spôsobmi- autom alebo tým (jediným) autobusom.
Nie nebojte sa, nezabudla som na svoju úvodnú otázku. Ak mám na ňu odpovedať, tak môj obrovský strach,ktorý neviem prekonať, je viesť auto. Normálne -jednoducho šoférovať auto-ako vy, ty, ona, on. Vodičák som si do teraz neurobila, takže asi chápete, že ak mi "vezmú" hlavný dopravný prostriedok, trochu sa mi zahmlie pred očami a v hlave okrem tých nadávok znie aj "ty krava, ty hus, ty posero".
Ak mám byť úprimná som zmätkár. Mám problém určiť ľavú a pravú stranu a zásadne po tme dobre nevidím. Vždy si predstavujem, že ak by som viedla auto, asi by som ho doviedla do záhuby. Zdá sa vám to pesimistické? No ja som skôr realista. Tak ako som si istá, že vám namaľujem celkom slušný portrét, tak som presvedčená o tom, že to auto je moja nočná mora a ja napriek tomu, že na to denne myslím, a otváram stránky autoškôl, nejak to neviem spracovať.
Môžem si hlavu búchať a môžem si v nej programovať čokoľvek, sú veci na ktoré som asi prikrátka.

No nevzdávam sa. A hľadám si súkromného auto-učiteľa :3. Tak kto má čas a trpezlivosť?

Mávam vám a vašim strachom. To dáme. Raz všetci!!!



14 komentárov:

  1. hi Lucy, indiani veria, ze strachom si clovek privolava do zivota to, coho sa najviac boji.
    super clanok o tom tuna: http://mamradazivot.wordpress.com/2012/11/07/ked-sa-bojime/
    Niet sa coho bat!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jé super, ďakujem krásne to si určite prečítam. a verím tomu, že to, čo nám naháňa strach sa nám v živote znovuobajvuje...veru tak.

      Odstrániť
  2. Úplne ťa chápem! Keď som bola ešte na strednej všetky spolužiačky si hromadne robili vodičák, no mňa z toho chytala panika, aj keď so chcela, strach bol silnejší, Jednoducho som sa bála toho, že ja by som mala ovládať nejaký stroj, stále ma prenasledovala myšlienka ako neovládnem auto, vybehnem na chodník a niekoho zrazím, no hrôza. A potom, asi o 6 rokov, som si zrazu bola celkom istá, že to zvládnem. Obavy kamsi zmizli a s nimi aj strach. Neviem prečo to tak je, možno som dozrela alebo čo ale pravdou je, že kým som k tomu dospela tému vodičák som už neriešila a túto istotu a pokoj som nadobudla práve v čase, keď som ten vodičak potrebovala:) Takže držím palce, nech sa to aj Tebe podarí! Dnes mám iné strachy, z chorôb:( Som sa rozpísala ale si to tak napísala, že mi to nedalo:) Pekný večer!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No,tak som rada,že nie som sama. Ja to raz dám, určite, verím tomu.
      A chorôb sa neboj. Veľa z nich pochádza zo stresu, pokiaľ bude v pohode všetko bude OK (dá sa byť v pohode a žiť bez stresu?) :) musí sa to dať :)

      Odstrániť
  3. ahoj :) ja mám zase taký zvláštny strach z výšok...jasné normálka to má každý druhý, no mne vôbec nevadí lietanie ale také tie výšky že postavím sa na stoličku a idem vymeniť žiarovku (a zúfalo sa držím všetkého čo môžem), okná na balkón boli rok neumyté lebo som krpec a nedočiahnem hore a bála som sa postaviť si na náš pidi balkón stoličku alebo na ňom ten kúsok pri umývaní okien povyskočiť :D musela som čakať na kamošku ktorá je o 20 cm vyššia :D alebo keď som sa (na prehováranie rodičov) vytrepala na vežu v Yorku, po úzkych točitých schodoch, s milión ľuďmi predomnou aj zamnou, trikrát hádaj ako som si výklad užila ;) ani výstup na Eiffelovku nebol nič moc ale tam ma aspoň podržal môj najdrahší, ktorý so mnou stál na každej jednej medzipodeste kde som predýchavala ten meter čo som vyliezla vyššie :D
    takže si myslím že všetci máme také tie neprekonané strachy, ale niekedy je fajn ich prekonávať, hlavne ak máme pri sebe niekoho kto nás podrží a povzbudí (všetko v správnej miere).
    S tým šoférovaním ti ale asi nepomôžem, mňa to bavilo od prvej hodiny v autoškole :) takže zrejme len nejako postupne nato musíš, držím palce silno!
    a hádam nevadí že som sa nejako moc rozpísala ;) pa

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. och ďakujem krásne! ja verím, že to dám, musím,lebo je to dôležitá vec. No a tie výšky :D to mi tiež niečo pripomína ;)

      Odstrániť
    2. :) neni začo, hlavne keď naberieš odvahu tak si predstavuj aká je to zábava a kam všade sa potom s autom budeš môcť dostať ( nemyslím len prácu, ale aj také tie výlety po skrytých cestičkách a uličkách). Lebo ako tu bolo písané ak na niečo stále myslíš(bojíš sa toho) tak si to privoláš postupne, tak nato mysli v dobrom a ono to aj dobré príde :))

      Odstrániť
  4. Mala som hrozného inštruktora v autoškole, stále na mňa kričal, zhadzoval ma... Poznám tie vnútorné dialógy a nadávanie samej sebe. Ale potom som sa zaťala, povedala som si, že mu nedám šancu, test som urobila na plný počet bodov a jazdu (s policajtkou) ešte lepšie a v osemnástich mala vodičák vo vačku. :)
    No a čo sa strachov týka, sú to potvory, ja si často projektujem, že nejaká situácia dopadne zle. Alebo sa dopredu nervujem a robím si starosti, že čo ak... A hoci ja to vnímam ako realizmus, priateľ mi vraví, že som pesimistická. ;)
    Držím palce s autom, na začiatku toho bude možno veľa, mne napr. pomohol trenažér, lebo je to "nanečisto", nikoho nezrazíš, nič nerozbiješ... :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem krásne <3 btw, veľmi pekný blog a ešte aj slastný!

      Odstrániť
  5. Ja mám taký obyčajný strach z pavúkov a takmer všetkého hmyzu... A je to kritické, a rada by som to raz prekonala :D Ešte nemám vodičák na auto a niekedy si predstavujem, ako by som to zvládala a či vôbec. No neboj sa, keď sa osmelíš, určite sa to naučíš, verím tomu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ja mám problém v noci spláchnuť!:D bojím sa že niekoho zobudím(ako proti tomu bojovať?)

    Inak som tvoj nový čitateľ, krásne...v skutku..krásne...nežné ..jemné..také príjemné na dušu aj :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. :D Auto, vyska, hlbka... Vodicak sice mam ale od skusok som v aute nesedela , nedavno som chcela zacat znova po 15 rokoch tusim , ale zistila som , ze mam fobiu z velkych aut, tak sa snaizm si pomocou predstavivosti privolat mini auto zlatej farby ( v takom sa celkom urcite nebudem bat, lebo sa mi niekedy sniva ako prave take soferujem :) ) A pravidelna motivacia pomocou Secretu je tiez celkom ucinna !

    OdpovedaťOdstrániť
  8. aj ja som sa minule vyrozpravala na blogu o strachu, ale o strachu, ktory som prezivala v detstve. teraz mi uz zostal len strach z neznama.

    OdpovedaťOdstrániť