Ísť

Dobré ráno. Je opäť nedeľa,môj obľúbený deň (nejak sa mi vždy hodí k napísaniu pár riadkov).
Pijem kávu namiesto raňajok. Tento zlozvyk očakávam ukáže mi neskôr svoju pravú tvár,ale však človek sa učí na vlastných chybách-znova a zas.
Rozdala som lieky môjmu pacientovi, umyla zalepené oči a siaham po svojom ja. Teda po nejakých zvyškoch, ktoré z neho zostali. Snažím sa vydolovať pozitívne myšlienky z miest, kde predtým nikdy neboli a na otázku :"Lucinka, čo ti po mne ostane?"- pohotovo odpovedám, že nič. A pacient sa zasmeje a povie, že je to pravda a že  tu musí ešte ostať,nech je to nič aspoň zlaté...
Viete,  akákoľvek motivácia k žitiu je dôležitá. Niekoho motivuje majetok, o ktorý sa neuveriteľne bojí. Niekoho, motivuje celá rodina, niekoho proste zmätená dcéra , ktorá žije vo svojom svete a má problém sa poriadne najesť.
Dôvody na to, aby sme išli ďalej sú hnacím motor nielen nás,ale v mnohých prípadoch aj ľudí okolo. Držíme sa pod pazuchy a cestou na vécko si vravíme, že dnes to kráčanie ide lepšie. A to len kvôli tej motivácii, kvôli tomu nič, kvôli tej dcére a jej matke...



4 komentáre: