Mám pletený sveter

Pamätám si to ako včera. Bol čierny sa na ňom biela hlava mačky. Tá mačka mala vlasy. Z takej chlpatej vlny.
Teraz oslovujem generáciu asi trochu staršiu, ktorej maminky a staré maminky plietli. Zapletali a zaodeli celú rodinu, ktorá vlastne "vďačne" nosila všetky tie svetre a papuče a čiapky a ...
Verte, či nie. Ak debatu o spomienkach na pletené veci začneme v práci,končí to často hurónskym smiechom. Sú veci a situácie,ktoré proste vám vyčaria obrovský úsmev na tvári a vy v očakávaní tých emócií si spomínate na všetky tie detaily. Dokonca ako vás ten pulóver škriabal na krku. Milujem tieto teplé spomienky.
Mamka plietla tiež. Mali sme kopec časopisov a ja som chcela tiež štrngať kovovými ihlicami. V siedmej triede konečne prišla chvíľa na prvé očká. Tak som začala pliesť šál, ktorý som v 15tich už vyhodila,lebo som nebola schopná dokončiť ho. To už som mala iné starosti- hlavne s tým, ako si zafarbiť hlavu, nie to ako dopliesť šál.
Vidím, že pletenina sa znova vracia do skríň s tým rozdielom, že je hen z Bangladéša (alebo hen,de je lacnejšie).
Dnes som však stála na zástavke a bola tam dievčina- dievčatko-násť ročná (neviem). Mala papierovú tašku a trčali z nej ihlice s kúskom hnedej pleteniny. Usmiala som sa a vravím si, že predsa len pletieme. Predsa len zapletáme vrkoče. Ako naše mamy. Staré mamy.

Som patetická. Hen s úsmevom na tvári. Mám na sebe starý pletený sveter. To preto.

 nákrčník naj naj od http://www.fler.cz/mi-ui ♥♥♥





2 komentáre:

  1. S tým pletením to bolo u nás presne tak isto, mala som upletené snáď aj letné dierkované tričko z priadze:D ale nikdy som sa to nenaučila aj keď som sa pokúšala. Nákrčník je super!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ja pletiem stale. je to terapeuticke ;)

    OdpovedaťOdstrániť