O koreňoch

Som z malej rodiny. Mám mamku a otca. No otec už druhý v poradí, odišiel. Po tom prvom mám vraj oči a som zubatá a kostnatá a v prípade potreby studená ako psí ňufák. Myslím emočne. A po tom druhom. Našťastie nemám nič. To by som sa iba hanbila.
Raz mi napadlo, že otcovia dokážu byť neuveriteľne krutí ak opustia dieťa a myslia si, že ono časom zabudne. Nezabudne nikdy a to je desivé. Ani ja nezabúdam, snažím sa len dospieť. Znova a zas.
Som z malej rodiny. Mám skvelú mamku, ktorá ma učí, že aj napriek ťažkým chvíľam sa človek nesmie vzdať. A tak sa nevzdávame. Okrem toho však mamka a stará mama vždy žmolili v rukách látky. Pamätám si na svoju prvú rozstrihanú plachtu, po ktorej nasledovali už len slová: "dieťa po kom ty si!"  Mama to veľmi dobre vedela.
Tieto dni si ešte viac než kedykoľvek predtým uvedomujem po kom som. Kde sú moje korene.
Som z malej rodiny a nemusím dlho hľadať, kto ma inšpiroval k šitiu (teda iba amatérsky- pre seba), kto mi ukázal ihlice,vlny a to mi teraz radí ako mám ten (vrrrr- desne krivý) pulover dokončiť.

Mám rada svoje korene. Večne sa zapletajú. Večne ich zapletám.

PS: moje obľúbené jazzové rádio,ktoré myslím ovplyvňuje všetky šité veci,ktoré teraz robím (možu byť oblečenie jazzové?!) tu počúvajte http://grooveshark.com/#!/matuvu-matuvu/broadcast