S palmou

S palmou na pravej strane. Pomedzi presvitá svetlo a ja si hovorím, že to je to svetlo, ktoré je lepšie.
Ktoré ma robí lepšou. Ktoré ma zas naučí ako zvládať tie ťažšie stránky života. Och život, aký si smiešny. Ako málo sa prihováraš a ako veľmi prikazuješ smer.
Je čas znova sa schúliť k nohám a ako mačka priasť.
S palmou na pravej strane myslím na teplo, ktoré prúdi z bytov okolo. Vôňa nedeľného obeda, ľudia blízki, ktorí chytajú kľučky od našich príbytkov. Je to také blues, ktoré sa rozlieha okolo. Núti ma usmievať sa, núti ma spomenúť si ako to kedysi chutilo.


Je to nedeľná bytová dychovka všetkých tých sŕdc, ktoré tlčú za spoločným stolom v kuchyni. Kiež by to bolo večné...




 nejaké nové veci v secondhande tam tam

3 komentáre:

  1. Až raz Ty napíšeš knihu, budem stáť v rade na autogram, Bumpkinova! <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Verronečka,veru ja knihu nenapíšem. to by som nedala ♥♥♥
      scískam

      Odstrániť
    2. A veruže dala! Tak s ľahkosťou sa mi vždy čítajú tvoje slová a pritom zanechajú stopu, ktorá odznieva. Aj keby si ju písala o ničom, koniec koncov by o niečom bola. Ver mi. :-)

      Odstrániť