Ulity

Sme schránky. Sme ulita. Sme morský koník bez mora. Vlníme sa na suchu a fotografiami si pripomíname miesta,kde sme boli. Bolia nás nohy, ak dlho chodíme a láme nám srdce, ak nám niekto povie, že nás neľúbi. Sme schránky plné listov, ktoré odosielajú blízki i vzdialení, priatelia, čo stratili  telefónne čísla. Vlníme sa za rytmu detských pesničiek a plačeme, že Nelson umrel. Mier a pokoj. Sme malé deti v dospelom tele. Už iba ego nám sem-tam narastie. Hnevá nás každodenná rutina a tvrdíme, že oddych je nutný.
Sme schránky. Sme ulita, ktorá schováva pavučinu spomienok a pocitov. Vynárajú sa v nás vône a tvrdíme, toto sme už zažili. Sme drobné stvorenia, ktoré si spomínajú a zabúdajú. Sme v kolotoči. Bojíme sa konca a začiatok toho všetkého si nepamätáme...

Sme.


PS: Modro-vlasá dievčina je inšpirovaná Dominikou
PS: Ak sa vám chce počúvať tu je môj playlist na tento večer





13 komentárov:

  1. Odpovede
    1. zuzik. som ulity. nakradla som si doteraz toľko pocitov do seba, že mi hlava puknúť (abo serdco?) :) merci bokú

      Odstrániť
  2. Obdivujem Tvoju odvahu, čo všetko vieš z tej ulity vypustiť. Aj vďaka tomu nepraskneš :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. krásne :) a som rada, že som odhalila, že je to Dominika (ešte predtým predtým). a foto teba je tiež super. inšpiratívne proste. ďakujeme :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ano,trochu som si ničila oči za kompom :3

      Odstrániť
  4. prosím ťa, luc, čím kreslíš tie malé lístočky a to, obyč fixkou? :-) aaaach, zase som sa tu pozabudla, ako vždy ;-)

    OdpovedaťOdstrániť