Sama sebou

Neexistuje možnosť, ako spočítať koľko papierov som za svoj život pokreslila. Niektoré mám dodnes, iné sú už v koši. Rada by som ich však videla všetky, i keď reálne to možné nie je a ja si ich bohužiaľ nepamätám. Rovnako si nepamätám ani názvy tých vecí. Neviem, časom sa tie všetky obrysy začnú opakovať a splynú v jednu čiaru. Takú tú, čo znázorňuje srdce, čo bije o život.

O tom ako maľovať a ako kresliť som nikdy nevedela hovoriť. Viem sa donekonečna zamýšľať na bytím a žitím,ale nekonečné rozpravy o umení a vizuálnych záležitostiach mi nikdy nešli. Dokonca ani státie pre obrazmi veľkých umelcov a ponáranie sa do ich štruktúr. Som príliš rýchla na tento druh meditácie a obdivujem  všetkých, ktorí tie krásy vnímajú za mňa...Sľubujem polepším sa! 
Dnes som u mamky objavila svoje staré skicáre z 2006. To som končila školu a bola som presvedčená, že budem denne maľovať a ukazovať svetu všetky tie čiary, všetky tie stránky. Strany, skicáre, papiere.

Neexistuje žiadna možnosť zrátať, koľko papierov som vyhodila za svoj život. Mala som šesť, keď som namaľovala som prvý akvarel a svoju prvú knihu o kresbe som dostala k Vianociam ako siedmačka. Moje kolegyne mi k narodkám dávajú fixy a Bumpkin mi kupuje tlačiarne a tablety.
A keď som mala zlomený pravý palec,maľovala som ľavou rukou.

Neviem koľko papierov som za svoj doterajší život pokreslila, ale jedno viem isto. Každý jeden z nich ma viac a viac privádza k sebe samej.





2 komentáre:

  1. Návraty k sebe samej..♥ tak jednoduché a pritom toľko zložité. °Lu. to je tak krásne°

    OdpovedaťOdstrániť