Námorník

Ocitla sa v pásikoch a nie som námorník.
Ocitla som sa vo vlastnom lese a nechce sa mi z neho von, i keď niektoré jeho časti sú naozaj tmavé.
Ocitla som sa na tomto blogu a uvedomujem si smutný fakt, či nie je čas ho zmazať.


Dumám.

PS: Zápisník má všakovaké prekvapenia, a ja len suchú halúzku. Na viac neostalo dnes.





6 komentárov:

  1. Prečo mazať? Nebuď ako ja, čo za sebou pálim mosty a potom...s odstupom času, to v niektorých prípadoch ľutujem. Navyše, je tu útulne... Na druhej strane ,ak treba,tak treba....potom neváhaj. Verím tomu, že blogovať budeš,len asi potrebuješ zmenu..,či?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. bobeku, asi mám niekedy pocit, že veci nerobím dostatočne dobre. že ich zanedbávam a musím sa ich "zbaviť"...ale na druhej strane tu mám posledné -pomaly tri roky a je tu aj veľa o mamke...a to ma tak trochu brzdí, že nieeee nieeee. ostaňme ešte.

      Odstrániť
    2. na to, aby si zistila, ci veci robis "dostatocne dobre" predsa potrebujes nieco na porovnanie, aby si videla progres,nie? :)

      Odstrániť
  2. nemazat, je to tady takové pohlazení pro duši :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Taky trpím častými výčitkami svědomí vůči svému blogu. Možná je to normální. Taky jsem pro nemazat, prosím. Blog není pro povinnost, jen pro radost, zaznamenávání, listování, vzpomínky...A to je moc fajn. A já chci další Vaše kreslenky a příběhy... nejen na tu chvíli až k Vám přijedu, ale stále:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. súhlasím s prosbou NEMAZAŤ /mám pocit, že všetci "blogeri", ktorých som doteraz sledovala dostávajú akúsi epidémiu :D väčšina zvažuje odchod z blogovej scény.. radšej keby o tom uvažovali tí, ktorí na to buď nemajú, alebo sa jednoducho v procese blogovania stali väzňami všetkých výhod, ktoré im toto posolstvo prináša a stali sa príliš sebeckými a povýšeneckými.. to samozrejme nie je tvoj prípad :) máš pocit, že ťa blog príliš zväzuje? nemusíš mať výčitky, keď nepostneš mesiac žiaden príspevok.. my, ktorí ťa sledujeme budeme šťastní prešťastní, ak postneš vtedy, keď postneš :) blog nie je o povinnosti, ale o radosti a tú ja z tvojich článkov cítim :)/ nuž, ale ak ťa ohlodáva táto nazvime to predtucha zrušenia ho, zváž ju, neprišla len tak.. nejdem ťa prehovárať, iba píšem, čo cítim.. a ty urob to isté, rozhodli sa srdcom (a aj tvojim drobným na rúčke ;), nech urobíš čokoľvek, stále budeš stvorenie s veľkou dušou ♥

    OdpovedaťOdstrániť