O lebkách a živote

"Lucia, a ty ma kedy potetuješ?"

Túto otázku počúvam asi trikrát do týždňa s vedomím naozaj krutej odpovede. Alebo viete čo, prejdime tú otázku mlčaním. Sama neviem. V časových údajoch som zlá a mýlim si ľavú stranu s pravou, tak ako by som mohla vedieť, kedy Bumpkina potetujem. Je nad slnko jasnejšie, že pri tejto otázke hrám mŕtveho chrobáka a viem, že moje srdce vždy patrilo papierom, slovám...
Našťastie pre mňa (a pre Bumpkina tiež) existujú aj iné možnosti a dosť pekný výber iných taterov (teterov), ktorí vás radi vezmú...pod ihly. Aby som sa vrátila k slovu výber- tak vybrať si tetovača a tetovačku súvisí s akýmsi sladkým pátraním a hľadaním. Bumpkin to mal jasné, lebo už roky slintá nad prácou jednej víly potetovanej a keď som u nej zbadala TEN obrázok, bolo jasné, že na chvíľu sa zbavíme vety "Lucia, kedy ma potetuješ?"
Petra ťa potetuje. Tak ticho.

Prišli sme do priestoru, ktorý naozaj pulzoval, bol neuveriteľne inšpiratívny a očarujúci rovnako ako drobná Petra. A tak sme sa naozaj cítili dobre. Viete, ako keď sa svet vonku zavrie a vy si užívate v malom mikro svete...čosi, čo neviete pomenovať ani po týždni. A nebudete vedieť nikdy. Lebo v takých priestoroch slová ani vlastne nepotrebujete.
.....
Dnes je to rok, čo odišla mamka. Je to rok, čo sa ma ľudia málokedy pýtajú ako sa mám. Tá otázka je zodpovedaná už stokrát a ja im možno aj ďakujem za tú sladkú "ignoranciu" mňa samej. Aj to mi pomohlo, aby som stála na nohách a nesypala sa pri každom náznaku ľútosti. Pozostalých neľutujte, lebo ľútosť je ako droga. Navždy budete mať potom pocit, že svet sa točí iba okolo vás. A to je hrozná blbosť.

Za ten rok som toho veľa nepochopila. Naďalej sa nezúčastňujem debát o rakovine. Naďalej si myslím, že slovo smrť je rovnako prirodzené ako narodenie a i tak sa ho častokrát bojím vysloviť.
.....

Po hodinách tetovania, prechádzania sa policami, stískania drahých minerálov a neopracovaných kameňov, je obrázok hotový. Bumpkin sa teší, lebo si oddýchol, lebo zmenil prostredie a konečne ho niekto potetoval. To viete, tie panensky biele miesta na tele taterka- si pýtajú čosi ...a tak na pravej ruke vidím budhu, ktorý sedí na lebke. Dívam sa a viem, že som dobre vybrala. Vybrala som obrázok, ktorý mi na prvý pohľad prišiel iba pekný. Pekné veci sú fajn.

....
Dnes je to rok. A ja konečne cítim v sebe mier. Cítim v sebe obrovskú radosť. Ten obrázok, ktorý má Bumpkin na ruke je symbolom toho, že smrť je narodením, že bez odumretých buniek, nevzniknú nové. Každý deň sa mu dívam na tú ruku a usmievam sa. Jemné nite ťahám smerom hore, do priestoru, kde sa žije a dýcha inak. Pomaly otváram spomienky a teším sa, tak ozajsky. Pomaly ma opúšťa horká príchuť toho všetkého. Dívam sa na tú smejúcu sa lebku  a príde mi akoby som ju poznala stovky životov...

Prirodzene. Nechajme veci plynúť a časom sa všetky rany zahoja a človek sa sám sebe stane terapeutom. Len to chce kľud a vieru. Je jedno akú. Trebárs odpoveď na svoje horké chute a smutné chvíle nájdete aj v obyčajnej...tetovačke. Aké hlúpe. Aké zvláštne. Aké pekné.











PS: ak ste prišli až sem, je jasné, že ste to možno prečítali celé a máte zo mňa asi divné pocity, ale úprimnosťou som nikdy nešetrila a možno sa teraz v tejto chvíli niekto obrovsky trápi a myslí si, že to nikdy nezmizne. tak na tých ľudí myslím.
PS2: Petru a jej umenie nájdete tu https://www.facebook.com/petra.cankl?fref=ts a jej fan page, ktorú rozbieha tu https://www.facebook.com/Petracankltattoo?ref=ts&fref=ts


4 komentáre:

  1. Ach Lucinko ..... objímám Tě ! Každý den se dívám na tu mou - Vaši kreslenku a připomínám si Tvá slova - květina znovu vyroste, ať prožije sebehorší casy. A že jsme jich prožily, milá moje ...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ďakujem ti za tvoje úprimné slová, veľmi rada sa do nich vždy začítam. Aj keď niekedy nemám čo napísať, len ťa tak hltám. Tetovačka je krásna. Som rada, že máš v duši mier :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Až som posmutnela z toho,ale v dobrom

    OdpovedaťOdstrániť