Zlatokopka? Ani nie

Asi by som klamala ak poviem, že nemám rada nákupy. Samozrejme, nákup potravín ma až tak neba. Ale za to handmade a kreatívne potreby. Chudák Bumpkin. Vždy sa ma slušne opýta "dám ti nejaké peniažky?" a ja samozrejme feministka zarábajúca, majúca dve práce. Odmietnem. Niekedy.
Tak bože, som kreativkopka a čo?! Neumiera sa na to.
Viem, znie to potrhlo. Ale ak niekto podporuje to, čo robíte napríklad aj obyčajnou otázkou, či si niečo nechcete kúpiť, objednať. Stačí to k radosti...
A nikdy sa mi nestalo, že by som kreatívny materiál vyhodila alebo nebodaj nevyužila.

Iné vec je, ktorá ma samozrejme sprevádza tiež, je nákup už hotových diel a dielok. A nielen mňa. Bumpkin je na tom rovnako. Obrazy, obrázky. Pohľadnice. Drobnosti. Tvoríme tým nielen domov, ale aj štúdio. Zatiaľ tak skromne, ale keby som bola ešte viac utrhnutá z reťaze, nebude tam kúsok voľnej bielej steny.
Nie som človek, ktorý len tvorí. Beriem to ako záväzok, že ak niekto podporí nás, mala by som ja podporiť iných, ďalších tvorivých. Nie každý môže žiť svoj sen a viem ako ľudia krútia nos nad obrázkom, ktorý stojí 50€. A pritom je toho hodný. Nie z môjho pohľadu. Ale z pohľadu človeka, ktorý ho vytvoril. A tak aspoň raz do mesiaca si sadnem k handmade portálom a listujem. Viem, že to neurobí niekomu možnosť nakúpiť za to potraviny pre trojčlennú rodinu, ani ho môj nákup nevytrhne z fabriky, ale pre toho človeka to má určite význam. Rovnako ako takýto ľudia dali význam a smer nám. Mne. Jedna vec je práca a vytrvalosť, ale druhá šanca. My ju dostávame denne...

A tak je nad slnko jasnejšie, že som dnes oplieskala peniaze na Trnavskom rínku, kam vždy zablúdim. Základ sú koláče a drobnosti. Pre mňa a priznám sa aj pre priateľku. Dala som dnes šancu pár veciam, pri ktorých mi zablikali očká.
Ach bláznivá.

Tu sú pohľadnice z egrešu, ktoré sú od mojich obľúbených ilustrátoriek: Mariczka Ruban , Nastia Sleptsova \ illustration a Alica Raticová, ktorá ilustrovala aj tuhľa toto. Viac som nenašla. Ale rozhodne má krásny, čistý rukopis ako aj ostatné dámy, ktoré obdivujem.
Najviac ma však dostali drevené domčeky od Hanina Patina.
No a posledné koláče. Kupovala som ich v stánku, kde boli tri slečny a jedna mala ryšavé vlasy a bodkované pančuchy. Musím si zapamätať ten okamih. Neskôr si ju nakreslím. Musím povedať, že koláče boli pre Bumpkina a už nestihli fotoaparát. Týmto slečnám ďakujem a búcham si hlavu, že neviem ako sa ten stánok volal!


Inšpirovaná, najedená vrhám sa teda do svojej práce a ešte ma čaká tento zápisník, ktorý určite dokončím. Bude voňať teplom a všetkým tým kreatívnym, čo ma obklopuje!
Dúfam, že si občas doprajete radosť aj vy. A nemyslím tým, len nákup potravín. Bumpkin má takú teóriu- čo dvakrát dáš, trikrát sa ti vráti :)




3 komentáre:

  1. Oj tie pohľadnice od Egreša! To si hneď musím vygoogliť! :)

    Patrik
    http://www.madebyboy.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Lucy nie je to nahodou tato rysava slecinka?

    https://www.facebook.com/leharo.kaviaren.darceky/?fref=photo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ano!!!! ďakujem a konečne viem odkiaľ boli tie fantastické zákusky!

      Odstrániť