Krídla motýlie

Včera som mala ísť do fitka. A teraz si myslíte, že "ha, dievča začalo cvičiť a už používa minulý čas, lebo sa jej nechce!" Tak, HA!, aby ste vedeli (tí, ktorí neveríte) do fitka na skupinové cvičenia chodím už od apríla. A ak sa zamýšľate nad tým, že prečo človek so 43kg chodí do fitka a cvičí, tak preto, aby mal aspoň 47kg a vyšiel kopec bez toho, aby padal od prudkého dýchania alebo aby uniesol tašku s nákupom. Darí sa mi, mne aj kolegyni, ktorá je síce poctivejšia, no ja som spokojná. A odolali sme urobiť si vo fitku selfí, lebo to ozaj sa nám...nechcelo :) Ale podľa mňa by sme mali, lebo nemáme dôkaz, že tam chodíme! A to je vlastne škoda...
Ale vrátim sa k včerajšiemu dňu. Plán bol teda jasný, no v Trnave sa nedalo zaparkovať, lebo bol futbal. A to viete, všade policajti a holá hlava s pivom v ruke. Kolektívne sebavedomie, nie je úplne najlepšia vec.
A tak sme sa necítili dobre, ísť večer z fitka domov. Plán sa zrušil a ja som celá šťastná vbehla do sekáču. Nebola som tam pár mesiacov a tak... a tak som nakúpila veci so zľavou a opraté visia a čakajú na svoju premiéru.
Budem upratovať skrine ak tam nájdem nositeľné kúsky, niečo vybártrujeme, dobre?

Lásku k obnoseným veciam nebudem rozpitvávať. Buď ste na to typ alebo nie. To musíte mať asi v sebe. Lebo veľa ľudí by tam ani nevošlo. Pri predstave, že niekto tie veci nosil pred...nemusí byť každému príjemne.
Ja som na sekáčoch vyrastala.

Úlovky zo včera sú krásne, nositeľné a jediné, pri čom váham a ťukám si na čelo, sú šaty, krásne ľahké z hodvábu so štítkom Armani Exchange. Akosi som ich tam nemohla nechať a neviem, čo s nimi. Sú "zlatom vyšívané", a skoro tak ľahké ako krídla motýľa. A tak sa na ne dívam a skúsim ich odložiť. Som zberateľ. Som nadšenec spontánnych rozhodnutí, izieb zaliatych slnkom a obyčajných vecí....to stačí.

Zdravím vás teda, idem to všetko ožehliť.
PS: prepáčte, dnes tak žensky, márnotratne. čerttober







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára