Púdrová

Som dnes púdrová. Pastelová, tak trochu v ružovej dnes sa kúpem. Ono, ja nemám rada ružovú, no akosi ma hľadá- ona. Nie ja ju. Sú to také osudové stretnutia, nenápadné, kedy ani jedna nečakáme, že prebehne iskra...Prebehla aj k tým púdrovým šatám zo sekáču, ktoré sú až príliš ženské na to, aby som v nich išla na ulicu. Nechápte ma zle, nie je to vekom, len niektoré oblečenie súdim podľa pravítka svojej hanblivosti, ktoré je veľmi krátke a prísne. Tak možno, ak pôjdem s košom stretnem vás v nich, celá púdrová, trochu zahanbená. I tak, sú krásne a kreslenky v nich pôjdu samé od seba.

Je sobota. Dom je uprataný, chlapsy spokojne odfukujú pod sušiakom na prádlo. To, aby sa Bumpkin rozčuľoval, že možno na prádle budú chlpy. Trpí rôznymi fóbiami a ja mu postupne dávkujem, že neumrie. Z pár chlpov určite nie. (Mimochodom, na tom prádle ani nie sú a ani nikdy neboli)
Dnes je sobota, malý veľký deň, lebo Bumpkin išiel so skupinou cyklistov na výlet. Mám pocit, že prekonal svoje prvé a aj druhé ja, ktoré nemá rado skupiny ľudí. Ak sa vám zdá, že je divné, že je tater, verte, je to len tréning, každý deň. Že to s ľuďmi, tak blízko neho, zvláda. Bumpkin je introvert, ktorý keby mohol (a ja by som mala veľa peňazí, aby som ho živila), strávi celý deň v garáži montovaním, skladaním a pitím kávy. Je to presne ten muž, ktorý vás nikdy nebude ťahať na párty a do divadla a do miest, kde hrozí, že tam budú viac ako dvaja ľudia. Ale aby som ho neohovárala, som taká istá. Ísť v autobuse so 46 ľuďmi, tiež mi nebolo do spevu. Ale čo, život je o objavovaní prenádherných odtieňov púdrovej. Duša si zvykne, stačí jej trochu ružovej fúknuť medzi oči...

Som dnes púdrová a k sobote sa to hodí. Sobota je ženský deň, aspoň ja som to tak vnímala ako malá, keď mamka behala po byte, a my sme sa museli uhýbať vysávaču. Rituály. Na tie sa nezabúda...
Dvíhala tie porcelánové drobnosti z poličiek a vždy sa  nahlas čudovala, odkiaľ sa ten prach berie. Jednu po druhej a ja som si vtedy vravela, že "bože, na čo to máme doma, k čomu to je, keď na to sadá prach". Dnes je sobota. Dvíham zo stola púdrového slona a utieram prach. Som púdrová. Niekto mi fúkol trochu ružovej medzi oči. Duša si zvykne a uverí, že dobre je. Stačia k tomu aj drobné šaty púdrovej farby, ktoré nikdy nevytiahnete medzi ľudí a len uveríte, že ste. To stačí...








5 komentárov:

  1. Asiže poprekonávaním všetkých opisaných, aj neopísaných fóbii sa stávam pink...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ...ružová je farba radosti v liturgii...

      Odstrániť
    2. Alenka ahoj, ano? ani som nevedela. Ja sa k nej vždy dostanem náhodou...aj v obrázkoch ju používam, niekdy som nemala k nej vzťah...a stále ma prenasleduje :D
      lu.

      Odstrániť
  2. lucy, mám taký pocit, že sa posúvaš na nový (ešte lepšejší) level :) krásne slová i krásna ty, zo dňa na deň krajšia <3 a mimochodom tieto nové obrázky celostranové, ktoré majú maľované aj pozadie sú krásne, obdivujem, keď listuješ tými skicármi a vždy prekvapíš niečim novým :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. milá ahoj, ďakujem. ja mám pocit, že som taká v čase zaspatá :)

      lu.

      Odstrániť