Utekať domov

Nik ma nenaháňal. Aby ste sa nebáli, že som utekala...a vlastne prečo. Dnes celý deň totiž čakám, že rozbalím krabičku s kreatívnym materiálom. Drobnosti som objednala, čarovné, že to tvorenie pôjde samé od seba.
Paletu teplých šedých farieb, tú som musela mať. Dušičky budú vďačné...


Popri kreslenkách, chystám drobný projekt, obrázky dušičiek no chcem ich ako printy, nie ako originály. Neviem sa ich vzdať, týchto nie. Tieto si musím nechať, lebo sú pre mňa veľmi inšpiratívne a vy viete, že rada sa prehrabávam sama v sebe. Ostatne to tu aj často čítate :)

Utekala som domov, rýchlo ako malá, aby som odbalila papierové poklady, ani som nečakala, že budú také pekné. Chcem ich zas použiť na zápisníky a denníky, no pýtam sa sama seba, prečo vlastne ja nerobím kreatívny papier tiež...? mám toľko kresieb, z ktorých by boli textúry na scrapbooking papiere. No, vy viete, že to má zádrhel a volá sa čas. Ale ako plán je to fajn! Vy kreatívne duše, tam za sklom, nezabudnem na to a raz vám balíček papierov nachystám, sľubujem ...



A v balíčku nesmel chýbať závan toho minulého a tajomného. Do zbierky. Do denníkov...K tomu ešte trochu obyčajnej jutovej šnúrky a je to. Premýšľala som, že možno kreatívny video haul by nebol zlý, ale viete, neviem hovoriť príliš o veciach. O veciach, ktoré používam, ktoré nakupujem. Nemám sa vlastne hanbiť trochu? Nemám si radšej kusnúť do prstov a zavrieť košík? Och, milá priateľka, máme tie isté dilemy a vo svete je zatiaľ vojna. Uvedomujem si to...No túžba tvoriť prekoná asi všetko zlo sveta. Lebo ja ho raz aj tak nafarbím na ružovo. A vtedy už dobre bude...



Veruška Bobeková mi včera poslala link na videá od Jenny Mustard. Viem o nej, no stratila sa mi v čase. Je minimalistka, má ozaj zaujímavé názory a ďakujem, milá priateľka, že si mi ju pripomenula. Až si preveľmi uvedomujem, aká som v porovnaní s ňou maximalistka a ako sa obklopujem vecami. Toť, balíček a veci v ňom. S úžasom sa dívam na prázdne priestory, v ktorých býva a jednoduché veci, ktoré nosí. A potom si vravím, je to obdivuhodné ale jej. Ja sa zabalím do skicára a vrhnem na farebné kreslenky. Oprášim prach zo starých fotiek a do denníka napíšem o pekných ľuďoch a ich životoch a ten svoj nezabudnem pohladiť. Maximalisticky.

Aby dobre bolo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára