Vintage

...ale kľudne by sa tento blog post mohol volať aj: "O mojom vintage mecenášovi" alebo aj "Úplne out, noačo". Ale zvolila som radšej jednoduchý názov, lebo ono celé je to vlastne o vintage. Na úvod, musím ujasniť dve veci- jednou je to, že nie som znalec módy a módnych trendov (aj keď pozerám Nákupné maniačky-haha) a druhou vecou je to, že opäť raz musím spomenúť Verušku Bobekovú, ktorá je s tým mojim vintage úzko spojená.
Ono, tento blog som sa rozhodla dať dokopy preto, aby za pár rokov som spätne videla, čo som nosila na sebe a možno si budem ťukať na čelo. Kde sa vzala, tam sa vzala vintage žena, drobná, malá. Aj taká som. A všetko to spolu súvisí a ja o tom píšem záznam.

Som trochu šmrcnutá túžbou vyčnievať z radu. Nie úplne, to nie. Nie som ten typ ženy, čo buď kozy von (kiež by boli, všakže) alebo riadiaca sa heslom, čím viac farieb- tým viac in. To nie, skôr si tak nejak- stále pre mňa- decentne vyberám kúsky, ktoré ma inšpirujú. Čipka, pleteniny, 50 roky, viktoriánska éra a ak by som sa ale úplne utrhla, tak by mi nevadilo nosiť smútočné šaty z viktoriánskej doby. Nemyslite si, že to akože nafurt. Nie som predsa emo, ani goth. To iba na inšpiráciu. Aby sa lepšie kreslilo. Lebo- asi to teraz  vyznie úplne divne, možno až príliš divne- ale ja neviem kresliť v teplákoch.
Prepáčte, ak som teraz ponížila tepláky, že mi nie sú dobré, ale...vlastne ja doma nemám tepláky.

Vintage kúsky oblečenia, porcelán, fotky, to je niečo v čom sa cítim svoja. Nemusí to byť od hlavy po päty, stačí drobnosť a obrázky sa kreslia samé. To sa nedá naučiť, s tým sa musíte asi narodiť, s tak citlivou hlavou na inšpiráciu, s tak zvláštnymi radosťami, ktoré vašu prácu viac a viac smerujú.

Ak som v úvode spomínala Verušku Bobekovú, rozhodne má na tom svoju zásluhu, pretože mám nejeden kúsok, ktorý mi čosi vintage pripomína, práve od nej. Obe sme sa asi zabudli v čase, no ja si to dokážem aj celkom vybaviť. Toť nedávno, som objavila od nej poklad čipkový a tričko od Adjushky, ktoré je už aj nosené a skvele sa v ňom cítim.  A háčkované srdce- to je srdcovka od Adky Rothovej- Coraliny





Mojou vintage- retro obsesiou je stránka menom Top Vintage, kde ako inak sem-tam utratím peniaze a napríklad týmto nohaviciam som nemohla odolať. Pretože k tričku s pásikmi sa trochu cítim ako slečna MM. Len som ešte málo blond...


Všetko to spolu súvisí a ja si preveľmi uvedomujem, ako ma ovplyvňuje to čo je na mne, vo vnútri. Asi som príliš citlivá na podnety z vonku a čo kreslenka, to musí ladiť hudba a výber drobností okolo. Viete, umelcom (ach, nerada to slovo používam) sa nemôžete stať, umelcom sa vraj človek musí narodiť. Možno je to prehnané, ale môžete mať škôl koľko chcete, ale nemusí z vás vyžarovať umenie toľko, koľko z toho amatéra, čo kreslí po kaviarňach čašníčky. Umelci, to ľudia s veľkou dušou, niekedy holdujú alkoholu, ničia seba a svoje okolie. Nik im častokrát nerozumie a budia zvedavosť okolia. S umelcom môžete hodiny mudrovať na rôzne témy a často nepríde k záveru. Čo je spôsobené tým, že už majú v sebe kvapku alkoholu...alebo. Proste je to umelec a záver neexistuje.
Ja taká nie som, asi nemôžem byť úplne umelcom. Ale narodila som sa s niečím veľmi zvláštnym a robím, čo cítim. Chodím po svete, tak ako viem. Rada sa rozprávam a nepijem alkohol. Som len Bumpkinova, ktorá sa motá po rôznych životoch a pripomína si, kedy jej bolo dobre. Obklopuje sa priateľkami, podporuje svojho frajera a necháva stopy na iných ľuďom. A má pri tom všetkom na sebe vintage čipkovaný svetrík. Lepšie ako ten alkohol, no nie? :)

Všetko to spolu súvisí. Aj takto sa mohol volať tento blog post.
....



1 komentár:

  1. drahá, dočítala som tvoje riadky a teším sa, že veci budú nosené, ba čo viac, že tešia, že inšpirujú. ktovie ,aké spomienky nazbierali u svojich prvých majiteľov, isté však je, že teraz svoj druhý život neľutujú a nasávajú u teba všetku tú bohémsku atmosféru, čo im nite dovolia. oblečenie je naša druhá koža, ktorú, ak nerátame extrémne prípady, si sami vyberáme a posielame tak správy do sveta. ak ti príde na chuť viktoriánska čierna, daj ju na seba. ja si ťa viem živo predstaviť a ladíš mi. i ja sa učím byť odvážna...ale opačným koncom ako ty. tepláky milujem a to tak, že sa ich učím nosiť aj vonku. nech žije pohodlie! a nech žije móda.....viktoriánska aj tepláková:).

    OdpovedaťOdstrániť