Bez obsahu

Dnes trochu premýšľam o význame prispievania na tento blog. Ono, založila som ho len preto, lebo som chcela sem tam prispievať o tom "how the life goes" ,a za tých pár rokov som sa nie celkom našla. Skôr som vyselektovala, kým nie som. Napríklad fashion a beauty bloggerka ... A tak je na mieste, že čo s tým obsahom ďalej. Hovoriť o svojom živote môže byť z časti desivé a príliš úprimné. No, prinášať nejaký iný obsah zrovna sem, by mi prišiel málo Bumpkinová. A tak tu sedím, Dasty na mňa pozerá a vidím v jeho očiach obdiv, lebo je to zrovna ten psík z útulku, čo vás bude ľúbiť aj keby čo sa dialo. Myslím, že sa s tým uspokojím a bude veriť, že aj sem chodia ľudia, ktorí má akceptujú aj s tým obsahom, ktorý tu je... A nezamýšľajú sa nad tým, ktorým smerom sa má obsah tohoto blogu uberať. Má 4 roky, kilá nahraných fotiek, spomienky na mamku a na Bumpkina, s ktorým sa už nemôžem rozísť, lebo v tomto blogu je snáď tisíckrát spomenuté jeho meno. Uznajte. Nemohla by som mu dať kopačky už len preto, lebo tvorí môj obsah. Môj OBSAH.
Tento blog má v sebe aj kopec inšpirácie a už len preto ho nechám byť. Nechám seba byť a nebudem sa viac zamýšľať.

Včera bol tiež jeden z tých inšpiratívnych dní, kedy sedím na dvore a kreslenkujem. Je toho veľa a teraz, keď som s Dastym- maródom doma aspoň viac postíham. Mám možnosť odskúšať akvarelové pastely, ktoré nie sú úplne zázračné, priznám sa. Sú tvrdé, majú silný pigment, no na druhej strane pekne reagujú s vodou. Na nejaké mixed media kresby budú fajn, určite ich využijem. Ako všetko vlastne.

Okrem toho som sa tešila z dvoch kníh. Jedna sa volá Draw every day Draw every way a silno uvažujem, že by som ju niekomu darovala. Možno vymyslím nejakú súťaž o balíček odo mňa, lebo viem akú radosť máme s priateľkami, keď posielame a dostávame balíky. Kniha je totiž plná inšpirácii, čo kresliť, podnecuje vás témami k tomu, aby ste každý deň kreslili... Chcela som vedieť aká je, lebo jej autorku Jennifer Orkin Lewis sledujem na insta. Páči sa mi jednoduchosť a naivita jej prác. Ja však knihu veľmi nevyužijem, lebo...mne inšpirácia, čo kresliť nechýba. Takže to všetko premyslím a dám vedieť, súťaž by podľa mňa bola fajn. Alebo sa to volá giveaway? Ach vidíte, v blogovom svete mám medzery...



No a tá druhá kniha. Ach o tej vám nepoviem nič. Lebo je skvelá a cez bookdepository.com ju zoženiete podobne ako ja. Je o Pani Klobúkovej...Krásne a jednoducho ilustrovanej a keď zbierate ilustrované knihy ako ja, bude sa vám hodiť.




Tak, a toto je všetko z "bezobsahovej" Bumpkinovej, ktorá dnes beží k pastelom a knihám, lebo aj dnes sa musí kreslenkovať. Možno aj o tom vám napíšem. Niekedy.
mávam

2 komentáre:

  1. umět tak kreslit. Dát na papír to, co táhne duší. Rozehrát barvy ... To bych si tuze přála ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nu, je to výhoda, lebo človek nemusí platiť terapeuta :P

      Odstrániť