O plamienkoch

Ak by som mala zhodnotiť včerajšie Kerky pre život, boli skvelé. Príjemné s priateľkou, s počasím, kofolou a vege jedlom. Dopadli na jednotku aj s hviezdičkou. Vyzbierala sa krásna suma pre organizáciu Plamienok a ja som rada, že sme mali možnosť tam byť. Že sme boli vôbec pozvaní, bez ohľadu, že Richard je kamoš s organizátormi...

Ale toto vás asi úplne nezaujíma, že tak zhurta som začala. Určite čakáte, že napíšem viac. Že napíšem to svoje "akotovnímam". Tie ženské drby. A asi ma poznáte, lebo k nim sa snažím premostiť. Obyčajne vám to napíšem, tak srdečne.






Sme Bumpkinovci. Ja som Bumpkinova a robím kreslenkové návrhy pre frajera, ktorý či chce či nie, ich tetuje. Od roku 2014 ešte len. Sme tak mladí. Myslím kreslenkovo mladí. A tak, nebudete sa čudovať, že som tam šla so stiahnutým žalúdkom ako na maturitu. Som príliš hanblivá na to, aby som tým ostatným taterom podala ruku a odvážne povedala, kto som a že obdivujem ich prácu. Lebo viem, čo všetko to obnáša...
A tak som sa ponorila do seba a s nemým úžasom sledovala ich všetkých, ponorených do práce.
Sledovala Bumpkina a bola na neho hrdá, lebo je to ten najúžasnejší sedlák (bumpkin, ak neviete) na svete, ktorý sa nad všetko tak s ľahkosťou prenesie a na každého sa usmeje. Pokiaľ teda nemá niečo v ústach alebo nevraví "luciapocemprosímťa". Vtedy sa niečo vážne deje a ja bežím...

Sme vystavení situáciám, kde sme vrhnutí medzi ľudí. Možno lepších, možno skúsenejších. Máme určite veľa spoločného. Včera sme prispeli na dobrú vec a tým odpadli akékoľvek rozdiely a to je skvelé.
Veľkí, či malí, mladí či starí. Je to jedno. Mám rada obyčajnosť a srdečnosť. Tak pri tej ostanem.

A na záver, Bumpkin tetoval manžela mojej priateľky Alenky a tak asi vám nemusím opakovať, že to všetko bolo skvelé. Srdečne a obyčajne skvelé. Tak Bumpkinovo dobré...

Tešíme sa na ďalšie podobné akcie.

...a s priateľkou sme zbehli do umeleckého obchodíka, tak fotky vám sem dávam, darčeky okolo





4 komentáre: