V lese

Včera sme boli v lese. V takom ozajskom. Musíme chlapcov trénovať na cestu autom. Čaká nás totiž výlet. Taký ozajský.
Dlho sme nikde neboli. Sme sedavé typy, nie však lenivé. Ja pracujem stále... Všetky tie kreslenky....
Tak sme teda boli v tom lese a chodili po špičkách. Bumpkin hovorí, že nie som vhodná na turistiku, lebo všade stojím a pozerám okolo.
Je to pravda, v lese hľadám čosi viac než strohé chodenie a dýchanie. Ja očakávam od lesa, že sa v ňom objavia divožienky, lesné stvory a hovoriace kamene. Ano, ja viem, že mám 34 rokov. No kdesi som sa zabudla a stále verím, že tie bytosti tam sú. Lebo energiu je tam cítiť.
A tak, kritizovaná za svoju rýchlosť, s nálepkou "aninaturistikustebou", som spokojná, lebo som zachytila les s jeho tajomstvami. Alebo nie?

Musím sa tam vrátiť...Pomaly, ako bytosť, nie turista.





4 komentáre:

  1. No presne toto isté počúvam od mojich chlapov:)"Mama poď už, čo tam toľko stojís ...mama nefoť toľko... Niekedy musím ísť tiež asi sama 😀

    OdpovedaťOdstrániť