Vesmír

Ešte mám chvíľu čas, kým sa uložím do postele. Ano. Pre tých, ktorí by sa čudovali. Ráno k zubárovi, ráno s Dastym na operáciu. Ano, tak nejak paralelne sa to dialo. Tak, ako v tých vesmíroch, čo idú ruka v ruke nad našimi hlavami a v nejakej tej sekunde sa pretnú.
Tak sme to zmákli, no únava sa dostavila. Sedí mi na pleciach a Dastynovi na nose. Spí už.

Zajtra bežím do práce a potom, potom ma čakajú dni so psíkami, budem varovať maróda a chodiť von a dnu, dnu a von, presne tak isto ako posledne.
Mne to však nevadí, istým spôsobom sa na to teším, lebo starať sa o niekoho (i keď je to "len"pes) je príjemné. Je dobre, že vieme pomôcť. To vtedy sa paralelne deje to, že tým pomáhame aj sebe.
Viete, tie vesmíry sa pretnú v pocite, ktorý sa volá dobrý.
Dobre?








1 komentár: