Javoroví sme

Práve som si sadla. Ano, sem k vám a idem sa prihlásiť, že žijem. Vlastne, vy viete, že žijem, ale mohlo by vás teoreticky aj zaujímať, ako som žila posledný víkend.
Práve na to myslím, že vám o tom napíšem a ešte teraz sa zo mňa valia príjemné dojmy. Lebo iné ani nemôžu byť.
Priateľka Alenka a jej manžel Romčo nás pozvali na chatu pod Javorovým vrchom. Ano, znie to skoro ako z rozprávky a veru tam aj bolo tak. Boli sme očarení a dvaja členovia z našej bumpkinovskej posádky si autisticky zvykali na nové prostredie. Ja a Dasty sme samozrejme problém nemali. Lebo viete, nám je to jedno. My sa cítime dobre stále...
A tak Bumpkin a Leo chvíľu vyzerali akoby sme ich chceli vyhnať nahých horou bez topánok...
Všetko však dopadlo najsamplepšie a po príchode domov sme sa chceli otočiť a ísť späť...Dokonca aj tí psi mali depku. Alebo sú dobrí herci.

Práve som si sadla a priznávam, málo oddychujeme s Bumpkinom. Takú vyčistenú hlavu po príchode sme už dávno nemali. A u mňa sa vyčistila natoľko, že priateľkám som splietla so mnou spoločné projekty. Trochu si ťukám na čelo, že dievča, čas nie je tvoj kamoš, ale myslím, že to dáme. Nemáme sa kam ponáhľať.
Jedine tak znovu na Javorový vrch. Práve sa dvíham...Idem...











3 komentáre:

  1. Krasne, krasne je tam..inak sa to ani neda povedat :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ach jááááj........tie listy.....

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nááádherne.... rozprááávkovo.... este aj s počasím... dakujem za krásny, povzbudivý príspevok....

    OdpovedaťOdstrániť