Kreslenkovo zlepená

Je skoro 17:00 a ja sadám k týmto riadom. Práve som dokreslila pár kresleniek. A cítim sa úplne presladená. To ma privádza k spomienkam, kedy som zákazky vôbec nerobila, práve kvôli tomu, aby som si zachovala seba. V nezmenenej čistej podobe. No kreslenky mi kazia priemer a niekedy idú až moc hlboko do priestoru, kedy celé vnútro kričí "dosť, to je ako žuť ružovú žuvačku dokola a olepiť s ňou celý byt". A to mám ružovú rada. Aby som to celé vysvetlila, pracovať na zákazku-to je do istej miery potlačiť svoje potreby a všímať si potreby klienta. V mnohých prípadoch ale zlyhávam, lebo som po mame tvrdohlavá. Vtedy narazí kosa na kameň a nepohne so mnou nik. Dobre, Bumpkin to zachraňuje svojim štýlom. Svojim frístajlom. Balansujem v týchto veciach stále. Nie som obchodník, ešte stále sa cítim byť autorom a radšej poviem nie, ak moje vnútro kričí.

Dnes bol náročný deň, celý deň som so svetlými farbami, celý deň ladím odtiene jahodovej s bordó. Cítim sa ako ovocný punč. Tu trochu ružovej, tu tieň z tej bledšej a tuším, silno tuším, že návrhy sa nebudú páčiť. Viete, to je intuícia. Štatistiky nepustia, hlavne ak sa jedná o mama motívy. A o mamy.

Je skoro 17:00 a ja plánujem, čo ešte stihnem, kým sa uložím do postele. Idem napísať priateľke, chystám s jednou (aj druhou) projekty, ktoré mi určite pomôžu očistiť moju žuvačkovú dušu. Kreslenkovo zlepenú, vyváženú trochou tmy.










4 komentáre:

  1. Lucka toto uplne poznam..mala som par zakaziek ktore takto isto skoncili..uz zakaznik chcel nieco co je mimo mna a mimo mojho stylu..a nakoniec som to aj odvolala, lebo uz mi to bolo proti srsti prerabat na ich obraz..ved to uz nie som ja..uz sa mi to voobec nechcelo dokoncovat...fuj...je to tazke a ludia si musia uvedomit co je tvoj styl a co si ty..ked v tom obrazku nie si ty..ja by som to ani nechcela...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja sa snažím v tom nejak pohybovať, prekusnúť, ale tiež už za istú hranicu neviem ísť, najmä ak postupujem podľa zadania a vyskytne sa potom veta "a nedalo by sa ešte"...nedalo, každá vec je originál, nad každou sa potím aj deň a nedalo by sa. často sa mi stane, že pošlem vec a nič, ani slovo, ani čiarka...a potom z mojej strany sa tiež stáva, že som ochotná prerobiť vec, ale zacyklím sa a už neviem, kto je ten človek, klient, vidím riadky, slová ale k tej osobe sa mi to nehodí...vtedy proste zneistím a koniec, dovi.

      Odstrániť
  2. Veru je to tazke obcas...s ludmi je tazko.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A to jsem se chtěla zeptat, jak by ve tvém provedení vypadala moje vize budoucího tetování... :D
    Je těžko pro někoho něco dělat, každý má v hlavě úplně něco jiného ... pokud se ozve s tím, že chce vyloženě něco od tebe, protože je to z tebe a tvůj styl, tvé já, musí počítat s tím, že to nebude vypadat tak, jak si celou dobu předem přece jen představoval. Protože v tom už je potom kus jeho samotného. Je těžko se zavděčit každému, hlavně těm představám, těžko se uchopují, když kolem nás poletují v takových houfech.

    OdpovedaťOdstrániť