Stíchnuť

Je to pár dní od mojich posledných slov a dlho som premýšľala, či sa ozvať, ale to viete, vždy sa nájde kúsok času na malý pozdrav. Na mrknutie očkom. Ponad prácu, ktorej sa mi nakopilo na stole a cez chorobu, ktorá ma drží už druhý týždeň. Tak ponad to všetko mrkám na vás.
Dlho ma to drží priznám sa, ale to hlavne preto, lebo neviem, čo je oddych, ozaj...vy čo ma poznáte dlhšiu dobu, vám to nemusím vysvetľovať. Že mám taký malý problém s tým, že dokola kreslím, pracujem, kreslím...
Ale mám sa za to rada. Svojim spôsobom.

Za odmenu (a aj preto, že je tam istý cit) ma Bumpkin zobral do obchodov. Do kníhkupectva, lebo však aj to je forma oddychu a že dve knihy si mám vybrať a oddýchnuť si pri nich.
A tak dobre, tu sú.



A potom som sa prehrabala v drobnostiach pre priateľky a zas čosi uchmatla. Som ten zápisníkový typ, však to isto viete tiež.


Teraz, keď som viac pod dekou, mám čas kresliť a premýšľať kam ďalej. Ono, niekedy sa mi stáva, že sa dívam s otvorenými očami a nič nevidím, že obrázky, ktoré kreslím vo voľnom čase, mi neprídu nijak zvlášť krásne a vravím si, či ich je dôvod vôbec ukazovať. Alebo ich nechám žiť vlastný život v skicári....
No i tak, vám ukážem tie skicáre, ktoré som pripravila, pre podobne ladených ľudí, ktorí skrývajú svoje krásne kreatívne tajomstvá. Niekedy je to asi treba. Trochu stíchnuť a byť.







3 komentáre: