Čo všetko viem

Dívam sa na svoju fotku a myslím na mamu. Nie, nehľadám podobu, skôr tam vidím, že mám lesklé oči. Až príliš. Moja mama by povedala "máš choré očičká, ťahaj do postele". Namiesto jej múdrych slov, som zhrabla Bumpkinove pyžamové nohavice a davaj ho trochu ceruzku žmoliť v ruke. Ale iba tak , aby sa mi rátalo. Pomedzi fúkanie a kašlanie, pomedzi dôležité veci s názvom čaj a deka.
Ono, na človeka niekedy doľahne vírus a nedá sa nič robiť. Len počúvať mamy alebo túžobne čakať, kedy to prejde.

Dopozerala som videá o umelkyni menom Lora Zombie. Je samouk a kam sa dostala svojim umením je ozaj krásne. Mám ju rada celú aká je, lebo na mňa pôsobí veľmi skromne. Modrá vo vlasoch, modrá na obrazoch- neprekáža mi. Akoby moja priateľka Vierka povedala "cinká to pri nej".
A samozrejme, že som pri pozeraní, kýchaní a skrývaním sa pod dekou, premýšľala, ako moja tvorba naivne pôsobí. Opäť som prepadla tej nepríjemnej kritike, že či to je ozaj všetko, čo viem. Pozerám sa na Lumurmu, kreslenky, veci za posledné tri roky a trochu som nespokojná. Asi to poznáte. Asi tiež niekedy porovnávate seba s inými. Alebo to robím len ja? Rada sa hľadám, ale čím som staršia tým viac si uvedomujem, že vypredané výstavy u mňa nehrozia a že ďalej to akosi neviem potlačiť.  Aby som pridala vo výraze a ťahala to k akýmsi vycibreným umeleckým výšinám... A ak by som to aj urobila, nebudú sa na mňa ľudia divne dívať, že "toto je Lucy?" Mám v hlave veľa otázok a nie sú len umeleckého charakteru. Tie si nejak musím zodpovedať sama a pre začiatok sa pokúsiť obdivovať a neprepadať hodnoteniam.

Sedím na posteli a dokončujem dva obrázky. Jeden je o padlom anjelovi, ktorého Bumpkin nazval aj tak Drakula a druhý je víla do červena. Nemajú nejakú extra výpovednú hodnotu (akože takú z ktore by ste odpadli), no ak by ste mali záujem, ponúkam na predaj. Po dlhej dobe...čosi od Bumpkinovej. A páčia sa mi, i keď sú naivné. Vidím, že tým vykukaným výrazom sú celé JA...  a tak nejak sa usmievam. Je to viac uveriteľné. Je to viac o mne. Výstavy a výpredaje na nich odkladám na neurčito.

Na záver teda mávam a idem si urobiť čaj. Pod dekou chutí najviac ♥
Hapčííííí Vám


1 komentár:

  1. Přeji brzké uzdravení, je pravda, že i při marodění člověk víc uvažuje nad tím, co vlastně dělá...
    Na té "selfie" se mi moc líbí, že u takových očí člověk hned pozná, že se za nimi skrývá mnohem víc a poznat se to dá právě z tvorby... Prostě být svá a to je hlavní.

    OdpovedaťOdstrániť