Spomienkové obrázky

"Spomienkové obrázky". Nazvem to. Alebo by som mohla aj "Chvíle o sebe" alebo nebodaj "Chvíle so sebou". Akokoľvek nad tým premýšľam, ako by som nazvala tento blog, aj tak netrafím ten výstižný a najlepší názov. Tak to niekedy býva. Niekedy sa netrafíte do cieľa, ba netrafíte ani pointu, a priznajme si, tomuto postu to hrozí...
Kedysi sa mi písalo omnoho ľahšie než posledné mesiace. Akosi sa drali slová na jazyk a ja som nad nimi nemusela až tak premýšľať. Možno to bolo tým. že sa v mojom živote dielo viac vecí? Viac udalostí, ktoré mali váhu a stálo za to o tom písať? Teraz prestupujem na mieste a vyberám zo seba...Zatláčam možno to, o čom by som chcela písať, ale zatiaľ k tomu nemám správne slová. Dnes teda len spomínam.
Hľadám v hlave spojenie so sebou a s tým "ako to bolo kedysi"...
Je to však veľmi spiatočnícke a mnohí ľudia na to doplatili, lebo ostali uväznení v minulosti a tá ich prenasledovala až do smrti...A určite po nej zistili, že okamihov pohnúť sa vpred mali tisíce.
Je spiatočnícke a hlúpe ospevovať svoje minulé ja, keď sami si ho poriadne nepamätáme a príliš zveličujeme (v dobrom aj v zlom), akí sme boli. Iba sme BOLI. Tam to začína a končí.
Aká som bola? Ustráchaná.
Aká som? Ustráchaná.
Je zvláštne, ako sa niektoré naše vlastnosti zaryjú do nás. Všetko beží, život sa nepýta. No niečo v nás predsa stojí.
Spomienkové obrázky to nazvem. Tam sa ustráchaná necítim. Tam akosi odvahou kypím a možno by som nemusela. Ale! Ak som niekedy niečomu verila, tak to budú určite tie kúsky papiera.
Aké to bude ďalej? Chcem sa naučiť bicyklovať. A chcem sa naučiť nebyť nervózna, keď majú ľudia očakávania...A ešte, chcem sa naučiť chápať slabosti iných. Niet väčšej prekážky, ak máte málo pochopenia...Dokonca pre vlastnú minulosť. Vtedy je dobré na malý okamih vrátiť sa a prelistovať tým, na čo ste zabudli a na čo ste zabudnúť nikdy nemali. Preto udeľujem si výnimku. Začínam tam, kde to všetko skončilo. Tam, kde moja mama tvrdila, že som úžasná.









4 komentáre:

  1. Je to ako boštek na čelo:-)
    Aj tie bytôstky sú ako stvorené na boštek na čelo:-)
    A pre mňa to tu tak bolo:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. A nakonec má článek úžasnou pointu. ♥

    OdpovedaťOdstrániť