Ustráchaná

Bumpkin mi často vyčíta, že málo spontánna a málo riskujem. Aby som to uviedla na pravú mieru som ten najopatrnejší človek (ak nerátam cit, ktorý prechovávam k Bumpkinovi) a najrozvážnejší človek akého poznám. Niektoré rozhodnutia mi trvajú roky a ja si ich prehadzujem a otáčam v hlave a iní okolo mňa už dávno cestujú slobodne galaxiou. Trochu preháňam, ale vy určite viete na čo narážam. Proste, som ustráchaný človek. Po maminke. A pritom sme obe tak silné...
Bumpkin mi často vyčíta, že som tvrdohlavá a hádavá, ale k mojej obrane, ak nejakú treba, slúži hlavne to, že zvyčajne pochybujem. A tak cestu poznania a akejsi pomyselnej pravdy si musím vyšliapať sama.
Nemám rada, ak musím priznať, že mal pravdu. To je tiež po maminke. Hold, pečiatka na čelo.

Včera som cestovala do práce a z nejakého nevysvetliteľného dôvodu sa vo mne niečo pohlo a zrazu som sa prebrala a opýtala sa samej seba "čo to robím?".
Presne v týchto dňoch, len teda v roku 2009, som išla na pohovor a nakoniec aj bola prijatá. Presne takto pred ôsmimi rokmi som začala čosi, čo ma veľa naučilo. Naučilo ma to robiť rozhodnutia. A komunikovať s ľuďmi, ktorí mi neboli príjemní a naopak s ľuďmi, na ktorých som si zvykla a bude pekelne ťažké povedať "ahoj". Ale!! Stále o sebe tvrdím, že dokážem byť dobrou priateľkou. Idem to teda skúsiť s Bumpkinom a viem, že to bude hrozný kolega. Viem to, lebo ja tiež nie som ideálna. Ak sa niečo týka umenia, tam som doma a som prísna! Dám tomu šancu, veď sa stále niečo učíme. Je to viac ako dva roky, čo spolu pracujeme a viem, že je to pekelne ťažké. No výsledok ma vždy nadchne, zas a znovu tomu celému verím.
A tak som urobila rozhodnutie a vybrala si už iba kreslenky. Verím, že je to dobré rozhodnutie. A ak nie, tak môžem predávať knihy.
Nateraz dúfam, že všetko vyjde tak, ako má a Bumpkina z toho celého neprejde radosť. Lebo treba uznať, neveril, že by som to raz dokázala. Ani ja nie.

Do skrelenkovania

PS: obrázky z posledných dní a knihy, ktoré mi padli do oka.





3 komentáre:

  1. Srdce,držíme mocno....nie palce,ale srdce .Myslíme a stískáme. ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ha, ja predávam knihy....ale ako dobre ich ja predávam. Čítam a potom rozprávam. Kresliť už nestíham až tak veľmi. Deti potrebujú moje stisky a aj plné taniere. 4 veľké plátna. Chodím okolo a sa im vyhrážam, že aj na ne dôjde. Možno. Určite. Musí. Nikdy som nemala v pláne živiť sa umením. Stačili mi interiéry. Aj na ne dôjde. Musí, lebo chcem. Nie je to všetko vlastne len o tom chcení a rozhodnutiach?

    OdpovedaťOdstrániť