Utopená

Ak by som mala hovoriť o dnešnom dni, topí sa v textúrach. A ak by som mala hovoriť o sebe, topím sa v textúrach tiež. Ako sa to stalo? Jednoducho. Náhodne.
Môže za to Bumpkin, lebo povedal "Lucia, kým pôjdem do umyvárky s autom, choď si niečo kúpiť"
A myslíte si, že sa hrám na strašne skromnú dievčinu, ktorá si nič neprosí? No tak to pardón. Časy skromnosti zapadajú prachom pri prvých otvorených dverách do kreatívneho a art-kraftového obchodu.
Nebudeme si klamať. Vedela som, ako to skončí, a tak som čosi vzala pre priateľku, pre seba a domov som vzala vankúše. Zdanlivo sa k sebe nehodia, ale v obchode ma zastavila staršia pani a povedala "slečna, dobre ste ich vybrala". Spokojne kývam hlavou, topím sa v textúrach a vankúše ukladám na posteľ. Môže za to Bumpkin.

Ak by som mala hovoriť o dnešnom dni- tie textúry sa tak jemne preniesli aj do obrázkov, ktoré som pokusne dokončila. Sú pevné, takže stačí ich len niekam oprieť a na zadnej strane majú príbeh. Aby ste vedeli, o čom to celé je. No ale ja nerada rozoberám detaily toho, čo robím a tak...nájdete ich na sashe v mojom obchode.

Sedím tu, ťukám tieto riadky a pomedzi to obzerám papiere plné farebných textúr, zbieram ich, akoby to boli poklady, obzerám ich rovnako ako fixy, ktoré míňam na kreslenky ako šialená. Bohužiaľ záľuba nepustí...Vlastne, za chvíľu to nebude len záľuba ale práca- ozajská. Ale o tom, až niekedy inokedy.
Zatiaľ len toľko, že ak by som mala hovoriť o dnešnom dni, utopila som sa v textúrach a je to veľmi príjemné. Posledné bublinky púšťam, skicár volá.







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára