Natural

Sobotu ráno začínam vždy upratovaním kúpelne. No, teraz ju nemáme. Ako viete stratila sa kamsi, je deravá ...Ale už sme to predýchali. Posledné dni máme horúce ucho od volaní s odborníkmi a murármi. Priznám sa, že chápem, prečo sme nikdy nechceli stavať dom. To musíte mať talent na to. A šťastie rovnako. Bez šťastia si v stavebnom priemysle ani neškrknete. Predýchali sme to, čo sa stalo a veríme, že budúci týždeň sa konečne pohneme a odpadne zas kus toho stresu, čo si nosíme. Rada by som vám potom priniesla niečo z mojej tvorby. Nie len z drobných katastrof, ktoré ma stretnú.
Vďaka bohu, že to dopadlo, tak ako dopadlo. Bumpkin pracuje, ja tiež. Premýšľame, plánujeme drobné veci ako napríklad kúpu detskej plastovej vaničky, v ktorej sa budeme chvíľu musieť umývať, lebo nebude ozaj žiadna kúpelka. Bumpkin vraví, že to dáme natural  na dvore, holé zadky v miestny novinách...Kúsok slávy v Kostoľanoch. Kto by nechcel ...

Sobotu ráno som vždy začínala upratovaním kúpelne. Dnes som si však uvalila kus koláča, ktorý mi priniesla Kvetka, spravila kávu a od rána kreslila, písala klientom, značila termíny do kalendára a myslela na to, že vybehnúť zo stereotypov nie je zlé. Kreslenky na stole, omrvinky z koláča, trochu jarného slnka, Leo najedovaný od rána a flegmatik Dasty. Deň beží. Bumpkin pred pár mesiacmi mal veľmi skleslú náladu a tvrdil, že život je o ničom. Takže. Vidíte nie je. Koľko radosti v jednom okamihu. Koľko radosti nás ešte čaká pri kúpaní na dvore v malej vaničke....








3 komentáre: