Byť a maľovať

Maľujem. Znovu cítim taký ten zvláštny pach farby a vidím kvapky farby na podlahe. Dvíha ma aj z jedného aj z druhého. Ale trpím (sa), lebo je to oddych, prepnutie, preskočenie od kresleniek.
Našla som sa v tom. Znovu. Maľujem.

Dnes mi prišiel domov balíček, kuriér nemal na mňa číslo, a tak ho nechal u susedy. O to viac som sa tešila, že ho nevzal so sebou a neposlal späť. Cestoval by totiž naspäť do Anglicka. A to by ma mrzelo. Žijem niekedy márnotratný život. Zavretá medzi štyrmi stenami, s vlastným svetom, prosím pochopte ma.
Ten balíček bol prekvapivo krásny. Totiž, objednávanie cez internet je zapeklitá vec. Pokiaľ ste však 34 veľkosť, je to jednoduchšie. Vždy mi všetko sadne, ani výstrih, ani boky neprekvapili...
Ak máte postavu latkoidnú aj vrece sadne...

Maľujem. Viem, bolo to odvážne dať si ich na seba pri tom, ale so štetcom sa viem celkom dobre obracať a odniesla to podlaha, nie tie šaty.
Ak sa chvíľu zamyslím nad tým, aký ďalší život ich čaká, možnosti sú obmedzené. Môžem ich nosiť po dome, prípadne k Bumpkinovi do štúdia. Ten však pri pohľade na mňa skonštatoval, že na čiernobielej fotke v nich by som bola ako chýbajúci člen skupiny Cocorosie... Úprimne, nevadí mi to.

Maľujem. Aby som bola presná, už som domaľovala. Možno to znie, akoby som vám tu hovorila o nejakej znovuobjavenej Amerike, o niečom, čo vy už dávno poznáte... Pre mňa je to však nové, trochu oslobodzujúce...Rovnako ako tie šaty a pocit, keď som v nich vyšla na ulicu...

Je dobré byť a maľovať. 








1 komentár:

  1. Ty šaty jsou krásné, romantické. Sladěné s tetováním. ♥

    OdpovedaťOdstrániť