Citoslovce

Chcela som tento post začať miernym povzdychnutím. Niečo ako "ach", "uch", "uf"...Ale povedala som si, že nebudem vypúšťať paru hneď z úvodu. Skúsim neskôr,  ušetrím si tie citoslovcia.
Ak ste zvedaví, prečo mám potrebu vzdychať, tak dôvod je veľmi jednoduchý.
Pozerám rozprávky. Dnes mi prišiel balíček filmov a to znamená iba jednu vec. Čerpať vizuálne obrázky až sa z toho hlava bude krútiť...
Preto mám chuť obklopiť svoje ústa slastným achkaním.

Znie to divne, verím vám, no verte mi, že film Škatuláci je tak krásny, že som ho musela na chvíľu prerušiť a ísť vám o tom napísať. Pomedzi to vytiahnuť skicár a poliať kvety, premýšľať nad tým, aká zvláštna cesta ma stretla. Premýšľať o ľuďoch, ktorí sa tak zvláštne z môjho života vytrácajú a vítať iných, mocných čarodejov, ktorí ma zas na kúsku budú sprevádzať.
Preto mám chuť obklopiť svoje ústa zvedavým ujúkaním.

Apropó, tie kvety. Asi stokrát som vám spomínala, že u mňa nič neprežije. Že som jeden z tých tvorov, ktorý z láskou z ničí, všetko živé. To s tou láskou je zvláštna metafora, ale o kvetiny som sa vždy starala, ako som najlepšie vedela. Podľa mňa s láskou...A nejak sme to nedali. Láska môže dusiť, takže s týmito novými sme si to vysvetlili hneď v kvetinárstve a zdá sa, že hranice medzi nami fungujú dobre. Snažím sa ich pochopiť... Zasadila som si dokonca aj nejaké bylinky. Bohužiaľ som zabudla aké.
Preto mám chuť obklopiť svoje ústa  zamysleným hmmmm.To som celá ja...

A tu vás už nechám, aby som dala priestor vám a vašim citoslovciam. Ja idem späť k Škatulákom, skicáru a svojmu porcelánovému svetu s vďačným ach na perách...

PS1: obrázky, skice, blúdim medzi príbehy, ešte pred tým, než znovu sa vrhnem na kreslenky
PS2: skicáriky od Bumpkina, že aby som radosť mala










Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára