Ozaj duševne

Ešte máme chvíľu čas, kým pôjdeme s Leom k veterinárovi. Opäť s nožičkou, liečime ju už dva týždne a bohužiaľ opuch a hrčka nie a nie ustúpiť. Leo bude mať 9 rokov, takže všetky tie veterinárne návštevy berieme ako plnú výbavu bulíka nešťastného. Najhoršie je, že nie je veľmi rád, ak s ním ktokoľvek manipuluje a znesie len ženy veterinárky, čo uznajte, tolerovať nebudeme a musí vydržať aj s chlapom. I keď sa mu to nepáči. A tak mesiac čo mesiac si niečo vymyslí a my letíme. Už viem prečo sme sa presťahovali do tejto dediny. Je tu veterinár...
Tak som si povedala, že kým sa vydáme na povinnú prechádzku, napíšem vám pár riadkov. Dni sú obyčajné. Kreslím. Všetko, čo príde pod ruku a vlastne ani neviem prečo.
Už ani neviem posúdiť, či sú obrázky ľúbivé. Beriem ich ako voľnočasovú aktivitu medzi kreslenkami pre klientov. Ešte stále sa celkom neviem zorganizovať a hlavne to vymýšľanie je náročné, a kto tvorí, musí uznať, že je to výzva. Podávať uspokojivé výsledky a ešte z nich mať aj radosť.
Mám jedno šťastie, že tak bravúrne prepínam pomedzi svoje štýly a viem si oddýchnuť aspoň pri tých voľnočasových obrázkoch. Nazvime ich dušičkové. Pri tých zvyknem oddychovať a musím sa priznať, že sú takým filtrom pre moje emócie. A tiež ma k dušičkám inšpirujú pocity iných ľudí a ich príbehy.
Ten projekt a tie ilustrácie sú venované mamke, lebo ju som si nakreslila ako prvú. Takže musíte uznať, že pri dušičkách sa dá vyblázniť. Ozaj duševne.

Teraz som dokončila jednu s chlapčekom , zlatého anjela a dušičku na dobré ráno. To je tá dúhová, ktorá patrí všetkým, ktorým sa ťažko ráno vstáva. No a ani neviem, čo viac by som vám k tomu povedala. Nerada príliš opisujem veci, lebo som rada, ak si človek k nim nájde vlastný príbeh. Tak by to malo byť. Neskreslený, čistý pohľad. Môj by vám to možno pokazil.

Nechám vás teda medzi dušičkami, môj čas sa kráti. Ešte idem listovať knihami od Bumpkina. Samá radosť. Ozaj duševná.








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára