Vlogerina a jazz

Pustila som si  ranný playlist s názvom "Morning Jazz". Je to na ráno ako balzam na dušu, a to vlastne balzam ani veľmi nepotrebujem. Teda, ako sa to vezme. Leova nožička je nepekná, rozumej, čakáme na stery, čo to vlastne je, ATB nezabrali a ten proces liečby sa naťahuje. A tak kríva a dostal sa do fázy "hladkajte ma a robte niečo, skúsim vám to tolerovať".A tak vlastne, ano, balzam potrebujem. Viete, je to člen rodiny a keď on sa  nemá dobre, všetci to nesieme s ním. Ano, je to pes, ano má 9 rokov. Však to poznáte, bežné rodinné starosti a psie smutné oči.

Ale nie o tom som chcela. Vznikla pred pár dňami taká premilá situácia, ktorá zas potešila niekoho a mňa vlastne tiež. To nemôžem zabudnúť, na fakt emočne podfarbený...
Som človek, ktorý hľadá inšpiráciu všade. Ráno, v aute, v polievke či jahodách. Proste som taká, naučila som sa vnímať detaily tak, akoby to boli hlavné zdroje tej prapodivnej kreatívnej sily.
Kedysi som mala projekt Blogerina story, a to som chodila vodami blogerskými a hľadala zaujímavé inšpiratívne slečny, ktoré mali nejakú tú emóciu v sebe. Nemôžem predsa večne kresliť iba seba. PCHE!
Tak vznikol malý kreslenkový projekt a mňa to tešilo. Keďže doba sa mení a ja som denno denne viac na instagrame a youtube (ano, však telku nemáme...), tak mi zacinkalo čosi- kdesi, v kreatívnej časti môjho mozgu, že čo tak skúsiť zas inú story- Vlogerinu. Lebo tam sledujem pár tvárí, ktoré sú veľmi inšpiratívne, milé a často pod terčom trolovacích automatov (teda hlúpych ľudí). A tí, úprimne, im často navalia dávku kritiky, ktorá nemá čo hľadať pod videami.Myslím si, že ak sa niekto rozhodne ísť s tvárou na trh, ráta s kritikou. Tá je v poriadku, ale nie nadávky, súdy a odsúdenia. No a tak som si povedala, že pár obrázkov vlogerín, pustím do svojho sveta.
Pomedzi kreslenky, aby vedeli, že sú ľudia, ktorí ich vnímajú pozitívne a radi odmenia ich prácu, bárs aj takýmto spôsobom. Ja viem, sú to len obrázky.
Sebecky sa priznávam, robím to aj pre seba. Ako relax a oddych.
Prvá vlogerina sa volá Andrejka, Kvietková Andrejka. Zbadala som jej fotku na insta a zanechala vo mne pocit  šťastia, akejsi úprimnosti a nekonečných možností. Viete, ja sledujem obyčajných ľudí, ktorý začali vytŕčať z davu. Majú svoje dni, dni, kedy sú na dne, a dni keď z toho dna lezú hore. Tak ako ja.
Takže som začala ňou, pustila naživo insta a kreslila pri malej skupinke ľudí, ktorých vlastne ani nepoznám...To nevadí, však?

Bolo mi potešením. Zachytiť trochu šťastia na papieri. Aké jednoduché.
Teším sa na stretnutia. Na vlogeriny. Však to poznáte. Objavovať je radosť. Rovnako ako jazz a káva ráno.
mávam





1 komentár:

  1. Jeej Lucy, Andrejku a Mareka sledujem aj ja..su obycajny a pritom vynimocny :) ako aj ty..velmi vynimocna :) zas si to krasne napisala

    OdpovedaťOdstrániť