Rozbito

Pred dvomi dňami som rozbila keramického anjela. Majestátne stál na skrinke v obývačke a ja, šmahom kúzelníka iluzionistu, zhodila som ho. Hlávka mu odletela a krídla tiež, letel však so všetkou gráciou, až som mu závidela, že ja tak neviem...
Sadla som si na zem k tomu, čo ostalo a lepila. Podarilo sa. Viem, že nebude taký, ako predtým, ale má v sebe čosi, čo sa oplatí nechať, čosi, čo nemôže skončiť v koši medzi ostatnými pokazenými vecami...

Pred pár dňami, som si zastrihla ofinu. Nie som kaderník a je to dosť vidieť. Úprimne dúfam, že ľudia sa mi budú dívať radšej do očí než na ňu, lebo trochu cirkusantsky pôsobím. Pomáhajú tomu trochu  aj pásiky, ktoré som včera pozberala zo šnúry, poskladala na kôpky, zvyšky seba, uložila na lepšie dni, keď sa mi bude chcieť ožehliť (sa)."Vualáááá, vitajte v mojom šapitó a necíťte sa robitó"

Drobné pásikavé tričká, nové krátke nohavice, ktoré blížia sa k prvej kerke od Bumpkina. Papiere, skice, obrázky staré a nové, pásikavé príbehy, akoby som ich sušila na tej šnúre, vyžmýkala z nich všetku špinu...Len pásiky ostatnú. A ja, pár črepov, čo schovám do krabičky, postavím vedľa anjela.
Som zberateľ. Dobrých časov. Krátkych pozdravení a dlhých preletov cez prázdne hniezda.

PS: Knihy od Bumpkina, sú veľké ako ja
PS2: Pásikavé ráno












Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára