23. 7. 2018

Keď to klikne

Je večer ( pre niektorých z vás ráno). Ja tu znovu sedím a triedim sa :D. Týmto vás dosť otravujem, ale verte na #skrovlog a kameru nemám chuť. Kreslím, pracujem. Viete, taký ten môj klasický štandard, deň sa pre mňa končí až teraz, kreslenie tiež.
Deň bol celkom úspešný, Leovi sa podarilo nakvapkať do očí, čo bolo treba ...Skoro sme si s Bumpkinom opäť dali Leo placák... Stresuje ho to a tie kvapky cíti na niekoľko metrov. Bojujeme ďalej, striedame fígle a hľadáme nové...
Veterinára nám preložili na stredu, zajtra máme teda ešte možnosť vyskúšať si svoje zručnosti a zas pár kvapiek zázrakom trafiť.

Ale nie tým som vás chcela zaujať. To sú také bežné povedačky, ktoré tu nechám, ktoré si tu odložím. Omnoho zaujímavejšia mi príde blúzka, ktorá dnes prišla poštou. Je to veľmi pekný kúsok a mrzí mať, že k tomu nemám šťavnatý vintage príbeh. Ono, vymýšľať si nebudem. Takéto veci nemám dôvod prikrášľovať a zveličovať. Blúzka je z aliexpresu a link nájdete pod fotkou na mojom facebooku. Materiál je veľmi príjemný, prišla s krásnou malou brošňou a cena bola tiež super. Milé sekáče, podviedla som vás, ale nebojte sa, ja sa vrátim.
Urobila som si teda radosť. A tá radosť bola ešte o to väčšia, že taká blúzka ma dokáže inšpirovať.

Často sa ma ľudia pýtajú, že kde hľadám témy, inšpirácie. Tak napríklad nákup oblečenia, pohľad v zrkadle je plný inšpirácie. Nakreslila som jednu zabudnutú dievčinu do série #krásneženy. Je to zabudnuté židovské dievča. Asi je pre vás nepochopiteľné, že aký súvis to má s tou blúzkou...Úplne vás chápem, pretože na pohľad žiadny. To bola len prvotná myšlienka, akýsi KLIK, že som ju videla kdesi v hlave. Inšpirácia je ozaj niekedy zvláštna. Pre mňa hlavne v tom, že nie je logická. U mňa sa viaže na úplne zvláštne myšlienkové pochody.

Vysvetlím vám to ešte takto. Našla som (predpokladám) mŕtveho čmeliaka.
Jeho drobné telíčko, ležalo na ceste, tak som ho vzala, pozerala na neho a vravela som si, že je to tak dokonalé stvorenie. Drobné chĺpky, pevné krídla...A napadlo mi urobiť taký abstraktný obraz. Noc, tmavú noc s malými svetielkami v priestore, alebo len hustým pásom žltej farby. Vidím to v hlave úplne jasne. Kiež by som vám to mohla z hlavy vytlačiť ako fotografiu. Neviem ako to funguje ozaj. Že som nevzala kúsok papiera a nezačala kresliť to, čo vidím, to čo som mala na dlani... Je to pre mňa tak zvláštne čarovné. Drobné veci, momenty nás dokážu naviesť niekam, kde keď to KLIKNE, vieme, že sme doma...

Je večer. To je fakt. Trochu sa mi zatvárajú oči a to som chcela ešte čítať. No nič. Na dnes milá inšpirácia, nechám ťa tu a budem dúfať, že iným to dnes večer ešte POKLIKÁ kamsi na papier ♥

mávam
lu.








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára