28. 7. 2018

Teplo

Je ti teplo dievčatko? No, úprimne vždy, keď vyjdem do záhrady, táto veta mi rezonuje v ušiach, ozvučí moju hlavu, a na čele svieti v sekunde odpoveď: ANO!
Ale stále si vravím, že kým je leto, kým je teplo, je dobre. Aspoň pre moju dušu. Vážne. Som ten typ človeka, ktorý potrebuje slnko a svetlo. Ostatne, meno Lucia je jasným dôkazom, že mi ozaj patrí. Svetlo. A aj to meno...
Behala som teda po záhrade. Sledovala našich chlapsov ako intenzívne hľadajú tieň. Lea som ani nedokázala odfotiť, pretože bol v chodbe a tam je šero. A chladno.
Dasty s tým čiernym chlpatým oblečkom to tiež nevyhral...Ale nevadí, prežijeme, zvládneme. Vodička je blízko a dnes im Bumpkin urobil z hadice jemné vzdušné zavlažovanie, také, ako majú v mestách na pešej zóne. Úplne to nezožalo úspech. Vlastne, chodila som sa tam chladiť ja ...
Takže pre mňa to malo úspech veľký!





Chodila som po záhrade, oberala zvyšky rajčín, premýšľala nad tým, že bylinky musím spracovať, a že čo urobím zajtra na obed. Úprimne, motať sa po záhrade s myšlienkami je najviac príjemné.
A niektorých myšlienok som sa snažila zbaviť. Totiž, asi sa to ľuďom, ktorí tvoria stáva často, že sa vám úplne nedarí tak, ako by ste chceli. Ja som dnes relatívne na tom fajn, šperky, pohľadnice ľúbim, stískam. No chcela som dokončiť a roztancovať pani Labradorit. Mala som takú predstavu, že ku #krásnymženám pridám aj také krehké a vzácne ženy ako minerály...Ale akosi, neviem...
Mala som si na ňu vziať svoj šťastný skicár...Aký to je, pýtate sa? To vám poviem inokedy :)
Proste, ten obrázok úplne nedopadol, tak ako som chcela. Nechám ho odležať a skúsim naň pozrieť zajtra.
A ako som tak blúdila po záhrade a premýšľala opäť mi v hlave zacinkla tá veta o tom, či mi je teplo. A bolo veru. Tak tu sedím, v našom hlinenom dome, v chládku a dopisujem tieto riadky. Je leto. Je teplo. Je dobre.

mávam vám
lu.


 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára