26. 7. 2018

Uzdravujúce

Na chvíľu som stopla obohrané DVD Harryho Pottera, lebo sa chcem zdieľať zas s ničím ženským a čisto márnotratným. Ale na blogu smiem, sem chodí nazerať pár ľudí mne podobných, tak k vám hovorím. Vám to píšem, lebo sme rovnaké. Milé ženy. Harry, milý, ty pekne čakaj.

Doobeda sme s Bumpkinom makali, potili sa na slnku. Ja som chcela vytrhať burinu v predzáhradke od cesty a verte, bolo čo robiť. A čo sa Bumpkina týka, tomu ostal na našom "ateliéri" ešte kúsok steny zatepliť. Zatiaľ je atelier skladiskom a tak trochu garáž. Uvidíme, čo bude z toho za rok :D Nech je z toho, čo len chce, nateraz tam má domov kosačka, bicykle, všetky krámy, ktoré ten môj domáci kutil potrebuje. Akože, je tam aj tona bordelu, ale o tom som nechcela...Urobili sme, čo bolo treba, zasiala som trávičku a už len čakať, čo z toho bude. Prišlo som dnu, vybavila maily a povedala si, že si musím bezpodmienečne ísť kúpiť nohavičky a spodné prádlo.
Akože, nemôžem povedať, že by som hodila holým zadkom, ale pohľad na bombarďáky ma už fakt nebaví...
Obliekla som sa, umyla som si hlavu, Bumpkinovi oznámila, že si idem oddýchnuť po svojom, a že ich budem kontaktovať, keď pôjdem domov. Chvíľami to vyzeralo, že si myslí, že mám milenca. Prisahám nemám, išla som si kúpiť spodné prádlo. Pôvodne iba spodné prádlo...

Ach, ženy. Neostalo to len pri tom. To vám nemusím hovoriť. Všade samé výpredaje! Prisahám, netušila som, lebo do obchodov veľmi nechodím. Však len doma som a kreslím, často neviem ani aký je deň...Tak nejak som vbehla do víru konzumu. No a ak môžem ukážem vám úlovky.
Pyžamko, ktoré Bumpkin okomentoval, že preboha len si tie gate zas nevytiahni pod pazuchy :D
Blúzka, opäť púdrová. Prepáčte, ja neviem prečo nevystúpim zo svojej komfortnej zóny a nekúpim si napr. čo ja viem- červenú! Tak, či onak, blúzočka bola posledná v mojej veľkosti za smiešnu sumu, a ak by ste chceli skúsiť šťastie, zbehnite do Mohita.




Čo už. Nech sa moja duša teší. Má sa prečo. Celú cestu domov som ešte čítala. Asi nemusím hovoriť, kde som ešte bola, ale tieto úlovky sú úžasné... Kniha o psíkovi menom Claude. Krásne, jednoduché ilustrácie, až si ťukám na čelo, že čo to ja v tej "mojej" knihe stváram! Ale!!! Nie som ilustrátor, berte ma na milosť.
A druhá kniha je od Doreen Virtue- Nebojte sa uskutočniť svoje sny. Je to pre tvorivých ľudí, pre všetkých, ktorí sa cítia čímsi iní. Rozhodne je to pekné čítanie. Je to aj pre ľudí, ktorí nemajú odvahu tvoriť, majú blok...Určite, ak nemáte predsudky pred pani Virtue, knihu si kúpte. Ja mám od nej veľa kníh o anjeloch a vílach, ale ako som spomínala minule, je to pre mňa fantazíjna a bludná literatúra. Viete, ono je to tak, keď vám umrie blízky človek chvíľu nechcete o anjeloch ani počuť. Táto kniha sa ale opiera o veľmi rozumné fakty, o psychológiu, a ja ako septembrová panna sa pri nej cítim bezpečne :)

Teším sa na ňu.


 




Milý Harry, už som dopísala, čo som mala v prstoch. Verím, že sa vaše oči potešili rovnako ako moje...Dni, kedy máme chvíľu pre seba, pre svoje drobné nákupy, pre svoje drobné radosti sú neskutočne uzdravujúce ♥ Len toľko som vám chcela povedať...

mávam
lu.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára