2. 8. 2018

Balíčkový

Chcela som písať už včera, ale nestihla som. Robila som kreslenky, behali sme ešte po rozpálenej záhrade a večer- to som sedela (pardon, vycapila sa) na hojdačke. Taká je pravda. Viac sa mi nechcelo. Zistila som, že teplo pre mňa nie je vôbec inšpiratívne a že večer, keď sa schladí o pár stupňov príde aspoň aké taká pohoda a ceruzka sama skáče do ruky.

Chcela som napísať len toľko, že som dostala od Lenky balíček. Bola tam objednaná vintage košieľka a pár obrázkov, pohľadníc, výstrižkov. Potešilo ma to, poviem vám pravdu. Moju detskú dušu to potešilo...
Neskutočne ozaj ozaj naviac ľúbim listové a balíčkové prekvapenia, a ešte radšej ich pripravujem. Za svoj dospelý život som mala šťastie na ľudí, ktorí tú balíčkovú radosť zdieľali so mnou. Teda pevne dúfam, pretože ja som sa ozaj vždy snažila pripraviť a nájsť veci, ktoré fakt mali pre mňa čarovnú hodnotu. Ale ja viem, klepete si na čelo, že to nie je dôležité, že v časoch, keď je všetkého dostatok, posielať niekomu ďalšie materiálne veci, je total blbosť.
Ja s vami úprimne súhlasím a nemám námietky. Vlastne mám, iba takú  malú, že niekedy stačí dobre balíček naplánovať a on môže zlepšiť jeden neskutočne škaredý, hnusný a smutný deň. Podľa mňa vtedy aj tie veci, materiálne zbytočnosti naberú dôležitý priam životzáchranný rozmer.
Dobre, tak preháňam. Ale verte, mne taký balíček vždy urobí obrovskú radosť...Taká je pravda, bez ohľadu, že svetom by mala vládnuť láska. Nie balíky...
Dnes som chcela jeden aj ja zabaliť a poslať na cesty, ale neprišli mi obálky. Snáď zajtra, akosi meškajú...Nesmútim, zatiaľ v hlave plánujem, čo zabalím a čím to bude voňať.

Nech aj vás niečo balíčkové poteší
mávam
lu.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára