8. 10. 2019

Elektrizujúca

Elektrizujúca modrá...
Vlnená elektrizujúca modrá. Aká to je? Presne taká, akú som dnes našla v obchode s vlnami. Mám novú obsesiu. Mám novú záľubu, pretože dopletám svoj druhý tunel a.k.a nákrčník, a je pre mňa výzva upliesť niečo ďalšie. Premýšľam, že z tej elektrizujúcej modrej vlny urobím čiapku.
Elektrizujúca modrá. Pripadá mi presne ako tá modrá, ktorou svietili diskotékové stroboskopy. A hej, chodila som na diskotéky...

Okrem tej modrej sme dnes pridali modrú aj do Luckinej kerky. Nie mojej, pozor! Bola u nás mama Lucka, ktorá chcela svoje dcéry ako kreslenkové víly.
Ani neviem, či to sem mám písať, ale blog to znesie...A vy tiež...
Môj manžel Bumpkin, neznáša tetovať víly. Chlap, ktorý má svoje roky, ego jak nápis Hollywood a k tomu tie víly...? Musíte uznať, že to chce dávku sebazaprenia. Ale na druhej strane, ja nepoznám nikoho iného, kto by tie víly lepšie tetoval. Môj muž je ozaj rozprávkový chlap. Kdesi úplne hlboko, za tou čiernou, svieti všetkými farbami. Veď písal básne kedysi. Tak môže aj víly tetovať.
Kdesi hlboko vo vnútri mu svieti elektrizujúca modrá. Kdesi hlboko má svoj vlastný stroboskop. Vlastnú diskotéku.

*

Keď som dnes kreslila tie dve víly na papier, asi stokrát som ich zgumovala. Všade bolo hrobové ticho a čakalo sa na mňa. Bumpkin si hrýzol pravý kútik na spodnej pere, a ja som sa snažila premýšľať nad tým, aké dve postavičky som ešte nekreslila. Aby to bolo pekné, aby to bolo originálne, a ozaj sa v tom klientka našla.
Mám pocit, že v istom okamihu Bumpkin prečítal moje gumovanie, ako krik, že ozaj na nič neprichádzam, a  len plácam rukami šialená fanynka na koncerte Eda Sheerena. A tak pribehol k svojmu stolíku a nakreslil vílu. Bola čudná. Naozaj čudná a sám to vedel. Takže to ostalo na mňa a ja som sa ukľudnila, obrázok dokončila a on ho upravil.

*
Modrá na pokožke je veľmi pekná farba. Aspoň to tvrdia klienti. Nemyslím tých, čo majú kerky z 90tich rokov. Tí práve tvrdia opak. Ale možno je to tým, že vlastne každá druhá kerka z tých rokov ma modrastý odtieň. Škoda, že nie taký ten elektrizujúci modrý. To by dnes po uliciach chodili samé ľudské stroboskopy...
A čo som to vlastne chcela? Jááj, že idem tú čiapku skúsiť upliesť...

Do zmodrania kamoškovia

PS: okrem fotiek tej vlnky a novej kerky, vám tu nechám aj korálky, ktoré som dokončila a drobné obrázky, viac dnešný deň neponúkol ♥







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára