2. 8. 2018

Balíčkový

Chcela som písať už včera, ale nestihla som. Robila som kreslenky, behali sme ešte po rozpálenej záhrade a večer- to som sedela (pardon, vycapila sa) na hojdačke. Taká je pravda. Viac sa mi nechcelo. Zistila som, že teplo pre mňa nie je vôbec inšpiratívne a že večer, keď sa schladí o pár stupňov príde aspoň aké taká pohoda a ceruzka sama skáče do ruky.

Chcela som napísať len toľko, že som dostala od Lenky balíček. Bola tam objednaná vintage košieľka a pár obrázkov, pohľadníc, výstrižkov. Potešilo ma to, poviem vám pravdu. Moju detskú dušu to potešilo...
Neskutočne ozaj ozaj naviac ľúbim listové a balíčkové prekvapenia, a ešte radšej ich pripravujem. Za svoj dospelý život som mala šťastie na ľudí, ktorí tú balíčkovú radosť zdieľali so mnou. Teda pevne dúfam, pretože ja som sa ozaj vždy snažila pripraviť a nájsť veci, ktoré fakt mali pre mňa čarovnú hodnotu. Ale ja viem, klepete si na čelo, že to nie je dôležité, že v časoch, keď je všetkého dostatok, posielať niekomu ďalšie materiálne veci, je total blbosť.
Ja s vami úprimne súhlasím a nemám námietky. Vlastne mám, iba takú  malú, že niekedy stačí dobre balíček naplánovať a on môže zlepšiť jeden neskutočne škaredý, hnusný a smutný deň. Podľa mňa vtedy aj tie veci, materiálne zbytočnosti naberú dôležitý priam životzáchranný rozmer.
Dobre, tak preháňam. Ale verte, mne taký balíček vždy urobí obrovskú radosť...Taká je pravda, bez ohľadu, že svetom by mala vládnuť láska. Nie balíky...
Dnes som chcela jeden aj ja zabaliť a poslať na cesty, ale neprišli mi obálky. Snáď zajtra, akosi meškajú...Nesmútim, zatiaľ v hlave plánujem, čo zabalím a čím to bude voňať.

Nech aj vás niečo balíčkové poteší
mávam
lu.




28. 7. 2018

Teplo

Je ti teplo dievčatko? No, úprimne vždy, keď vyjdem do záhrady, táto veta mi rezonuje v ušiach, ozvučí moju hlavu, a na čele svieti v sekunde odpoveď: ANO!
Ale stále si vravím, že kým je leto, kým je teplo, je dobre. Aspoň pre moju dušu. Vážne. Som ten typ človeka, ktorý potrebuje slnko a svetlo. Ostatne, meno Lucia je jasným dôkazom, že mi ozaj patrí. Svetlo. A aj to meno...
Behala som teda po záhrade. Sledovala našich chlapsov ako intenzívne hľadajú tieň. Lea som ani nedokázala odfotiť, pretože bol v chodbe a tam je šero. A chladno.
Dasty s tým čiernym chlpatým oblečkom to tiež nevyhral...Ale nevadí, prežijeme, zvládneme. Vodička je blízko a dnes im Bumpkin urobil z hadice jemné vzdušné zavlažovanie, také, ako majú v mestách na pešej zóne. Úplne to nezožalo úspech. Vlastne, chodila som sa tam chladiť ja ...
Takže pre mňa to malo úspech veľký!





Chodila som po záhrade, oberala zvyšky rajčín, premýšľala nad tým, že bylinky musím spracovať, a že čo urobím zajtra na obed. Úprimne, motať sa po záhrade s myšlienkami je najviac príjemné.
A niektorých myšlienok som sa snažila zbaviť. Totiž, asi sa to ľuďom, ktorí tvoria stáva často, že sa vám úplne nedarí tak, ako by ste chceli. Ja som dnes relatívne na tom fajn, šperky, pohľadnice ľúbim, stískam. No chcela som dokončiť a roztancovať pani Labradorit. Mala som takú predstavu, že ku #krásnymženám pridám aj také krehké a vzácne ženy ako minerály...Ale akosi, neviem...
Mala som si na ňu vziať svoj šťastný skicár...Aký to je, pýtate sa? To vám poviem inokedy :)
Proste, ten obrázok úplne nedopadol, tak ako som chcela. Nechám ho odležať a skúsim naň pozrieť zajtra.
A ako som tak blúdila po záhrade a premýšľala opäť mi v hlave zacinkla tá veta o tom, či mi je teplo. A bolo veru. Tak tu sedím, v našom hlinenom dome, v chládku a dopisujem tieto riadky. Je leto. Je teplo. Je dobre.

mávam vám
lu.


 



26. 7. 2018

Uzdravujúce

Na chvíľu som stopla obohrané DVD Harryho Pottera, lebo sa chcem zdieľať zas s ničím ženským a čisto márnotratným. Ale na blogu smiem, sem chodí nazerať pár ľudí mne podobných, tak k vám hovorím. Vám to píšem, lebo sme rovnaké. Milé ženy. Harry, milý, ty pekne čakaj.

Doobeda sme s Bumpkinom makali, potili sa na slnku. Ja som chcela vytrhať burinu v predzáhradke od cesty a verte, bolo čo robiť. A čo sa Bumpkina týka, tomu ostal na našom "ateliéri" ešte kúsok steny zatepliť. Zatiaľ je atelier skladiskom a tak trochu garáž. Uvidíme, čo bude z toho za rok :D Nech je z toho, čo len chce, nateraz tam má domov kosačka, bicykle, všetky krámy, ktoré ten môj domáci kutil potrebuje. Akože, je tam aj tona bordelu, ale o tom som nechcela...Urobili sme, čo bolo treba, zasiala som trávičku a už len čakať, čo z toho bude. Prišlo som dnu, vybavila maily a povedala si, že si musím bezpodmienečne ísť kúpiť nohavičky a spodné prádlo.
Akože, nemôžem povedať, že by som hodila holým zadkom, ale pohľad na bombarďáky ma už fakt nebaví...
Obliekla som sa, umyla som si hlavu, Bumpkinovi oznámila, že si idem oddýchnuť po svojom, a že ich budem kontaktovať, keď pôjdem domov. Chvíľami to vyzeralo, že si myslí, že mám milenca. Prisahám nemám, išla som si kúpiť spodné prádlo. Pôvodne iba spodné prádlo...

Ach, ženy. Neostalo to len pri tom. To vám nemusím hovoriť. Všade samé výpredaje! Prisahám, netušila som, lebo do obchodov veľmi nechodím. Však len doma som a kreslím, často neviem ani aký je deň...Tak nejak som vbehla do víru konzumu. No a ak môžem ukážem vám úlovky.
Pyžamko, ktoré Bumpkin okomentoval, že preboha len si tie gate zas nevytiahni pod pazuchy :D
Blúzka, opäť púdrová. Prepáčte, ja neviem prečo nevystúpim zo svojej komfortnej zóny a nekúpim si napr. čo ja viem- červenú! Tak, či onak, blúzočka bola posledná v mojej veľkosti za smiešnu sumu, a ak by ste chceli skúsiť šťastie, zbehnite do Mohita.




Čo už. Nech sa moja duša teší. Má sa prečo. Celú cestu domov som ešte čítala. Asi nemusím hovoriť, kde som ešte bola, ale tieto úlovky sú úžasné... Kniha o psíkovi menom Claude. Krásne, jednoduché ilustrácie, až si ťukám na čelo, že čo to ja v tej "mojej" knihe stváram! Ale!!! Nie som ilustrátor, berte ma na milosť.
A druhá kniha je od Doreen Virtue- Nebojte sa uskutočniť svoje sny. Je to pre tvorivých ľudí, pre všetkých, ktorí sa cítia čímsi iní. Rozhodne je to pekné čítanie. Je to aj pre ľudí, ktorí nemajú odvahu tvoriť, majú blok...Určite, ak nemáte predsudky pred pani Virtue, knihu si kúpte. Ja mám od nej veľa kníh o anjeloch a vílach, ale ako som spomínala minule, je to pre mňa fantazíjna a bludná literatúra. Viete, ono je to tak, keď vám umrie blízky človek chvíľu nechcete o anjeloch ani počuť. Táto kniha sa ale opiera o veľmi rozumné fakty, o psychológiu, a ja ako septembrová panna sa pri nej cítim bezpečne :)

Teším sa na ňu.


 




Milý Harry, už som dopísala, čo som mala v prstoch. Verím, že sa vaše oči potešili rovnako ako moje...Dni, kedy máme chvíľu pre seba, pre svoje drobné nákupy, pre svoje drobné radosti sú neskutočne uzdravujúce ♥ Len toľko som vám chcela povedať...

mávam
lu.


23. 7. 2018

Keď to klikne

Je večer ( pre niektorých z vás ráno). Ja tu znovu sedím a triedim sa :D. Týmto vás dosť otravujem, ale verte na #skrovlog a kameru nemám chuť. Kreslím, pracujem. Viete, taký ten môj klasický štandard, deň sa pre mňa končí až teraz, kreslenie tiež.
Deň bol celkom úspešný, Leovi sa podarilo nakvapkať do očí, čo bolo treba ...Skoro sme si s Bumpkinom opäť dali Leo placák... Stresuje ho to a tie kvapky cíti na niekoľko metrov. Bojujeme ďalej, striedame fígle a hľadáme nové...
Veterinára nám preložili na stredu, zajtra máme teda ešte možnosť vyskúšať si svoje zručnosti a zas pár kvapiek zázrakom trafiť.

Ale nie tým som vás chcela zaujať. To sú také bežné povedačky, ktoré tu nechám, ktoré si tu odložím. Omnoho zaujímavejšia mi príde blúzka, ktorá dnes prišla poštou. Je to veľmi pekný kúsok a mrzí mať, že k tomu nemám šťavnatý vintage príbeh. Ono, vymýšľať si nebudem. Takéto veci nemám dôvod prikrášľovať a zveličovať. Blúzka je z aliexpresu a link nájdete pod fotkou na mojom facebooku. Materiál je veľmi príjemný, prišla s krásnou malou brošňou a cena bola tiež super. Milé sekáče, podviedla som vás, ale nebojte sa, ja sa vrátim.
Urobila som si teda radosť. A tá radosť bola ešte o to väčšia, že taká blúzka ma dokáže inšpirovať.

Často sa ma ľudia pýtajú, že kde hľadám témy, inšpirácie. Tak napríklad nákup oblečenia, pohľad v zrkadle je plný inšpirácie. Nakreslila som jednu zabudnutú dievčinu do série #krásneženy. Je to zabudnuté židovské dievča. Asi je pre vás nepochopiteľné, že aký súvis to má s tou blúzkou...Úplne vás chápem, pretože na pohľad žiadny. To bola len prvotná myšlienka, akýsi KLIK, že som ju videla kdesi v hlave. Inšpirácia je ozaj niekedy zvláštna. Pre mňa hlavne v tom, že nie je logická. U mňa sa viaže na úplne zvláštne myšlienkové pochody.

Vysvetlím vám to ešte takto. Našla som (predpokladám) mŕtveho čmeliaka.
Jeho drobné telíčko, ležalo na ceste, tak som ho vzala, pozerala na neho a vravela som si, že je to tak dokonalé stvorenie. Drobné chĺpky, pevné krídla...A napadlo mi urobiť taký abstraktný obraz. Noc, tmavú noc s malými svetielkami v priestore, alebo len hustým pásom žltej farby. Vidím to v hlave úplne jasne. Kiež by som vám to mohla z hlavy vytlačiť ako fotografiu. Neviem ako to funguje ozaj. Že som nevzala kúsok papiera a nezačala kresliť to, čo vidím, to čo som mala na dlani... Je to pre mňa tak zvláštne čarovné. Drobné veci, momenty nás dokážu naviesť niekam, kde keď to KLIKNE, vieme, že sme doma...

Je večer. To je fakt. Trochu sa mi zatvárajú oči a to som chcela ešte čítať. No nič. Na dnes milá inšpirácia, nechám ťa tu a budem dúfať, že iným to dnes večer ešte POKLIKÁ kamsi na papier ♥

mávam
lu.








22. 7. 2018

Očko

Máme za sebou taký stresový víkend. Priznám sa, keď píšem tieto riadky, tak celkom hlasno odfukujem. Obaja sme zalezení pri svojich kompoch. Ja sa chystám napísať pár slov, a neskôr čítať a Rišo tam kričí do stroja, že nestrieľajú poriadne...Nepýtam sa na detaily. Oddychujeme.

V piatok som zistila, že Leo má celé očko modré. A tak sme večer leteli veterinárovi, pretože to u staršieho psíka proste nemôžeme nechať len tak. Bohužiaľ si to nedal vyšetriť, akože chvíľami to vyzeralo, že zadkom prebúra plechové dvere. Proste mal pocit ohrozenia a to je koniec. Dostali sme kvapky do očí. A tu sa ešte len začína "sranda". Ľudia moji, toľko nervov, skúšania, čo sme my vypotili za tie dva dni- no des. Mal sme pár úspešných pokusov, za ktoré sme si dokonca hodili aj Leo placák (pozn. hlasne plesnutie dvoch dlaní), išli si vyfúknuť a vymýšľať ďalšie finty, ako mu tam dať kvapky. Skutočne najhorší pacient. V utorok večer ideme na kliniku, musia ho uspať a poriadne pozrieť, čo sa to tam deje.
Držíme si palce, nech je rýchlo fit. Lebo chorý bulík, to ako sa o seba bojí, čo robil na veterine dnes- to bolo na porážku. Je tam ale skvelá pani veterinárka, ktorá keď ho znovu videla povedala "aaaa vitaj, ty si ten psík, čo žerie cudzie predmety". Ano, zrovna ona mu zo zadku pre pár mesiacmi vyberala mulčovaciu kôru. Všade na svete si ľudia zdobia záhony mulčovacou kôrou, my nemôžeme, pretože pre Lea je to lahôdka....
Takže, on sa dokáže zapísať aj takýmto štýlom a verte, rozhodne si ho každý zapamätá. Aj tie infarktové stavy jeho dvoch majiteľov. Mňa a Bumpkina...
A tak sme to predýchali nejak a úprimne- oddychujeme. Trochu. Ja som skicovala asi 4 strany Lumprdlíkov a urobila jednu kresbu. Nazvala som ju slečna lúka. Je o originál a niekedy sa vraciam k námetom #krásneženy. Rada proste prepínam, je to pre mňa veľmi osviežujúce a vždy mám pocit, akoby som sa pohla zas kúsok dopredu...
No ale, nebudem vás už otravovať mojim tliachaním. Iba vám fotky ukážem. Nie Leove, toho som rada, že chvíľu nevidím :D
mávam
lu.