Natural

Sobotu ráno začínam vždy upratovaním kúpelne. No, teraz ju nemáme. Ako viete stratila sa kamsi, je deravá ...Ale už sme to predýchali. Posledné dni máme horúce ucho od volaní s odborníkmi a murármi. Priznám sa, že chápem, prečo sme nikdy nechceli stavať dom. To musíte mať talent na to. A šťastie rovnako. Bez šťastia si v stavebnom priemysle ani neškrknete. Predýchali sme to, čo sa stalo a veríme, že budúci týždeň sa konečne pohneme a odpadne zas kus toho stresu, čo si nosíme. Rada by som vám potom priniesla niečo z mojej tvorby. Nie len z drobných katastrof, ktoré ma stretnú.
Vďaka bohu, že to dopadlo, tak ako dopadlo. Bumpkin pracuje, ja tiež. Premýšľame, plánujeme drobné veci ako napríklad kúpu detskej plastovej vaničky, v ktorej sa budeme chvíľu musieť umývať, lebo nebude ozaj žiadna kúpelka. Bumpkin vraví, že to dáme natural  na dvore, holé zadky v miestny novinách...Kúsok slávy v Kostoľanoch. Kto by nechcel ...

Sobotu ráno som vždy začínala upratovaním kúpelne. Dnes som si však uvalila kus koláča, ktorý mi priniesla Kvetka, spravila kávu a od rána kreslila, písala klientom, značila termíny do kalendára a myslela na to, že vybehnúť zo stereotypov nie je zlé. Kreslenky na stole, omrvinky z koláča, trochu jarného slnka, Leo najedovaný od rána a flegmatik Dasty. Deň beží. Bumpkin pred pár mesiacmi mal veľmi skleslú náladu a tvrdil, že život je o ničom. Takže. Vidíte nie je. Koľko radosti v jednom okamihu. Koľko radosti nás ešte čaká pri kúpaní na dvore v malej vaničke....








Dom deravý

Nie úplne. No i tak, to otrasie základmi. Vami. Dušou. Srdcom. Všetkým.
Už chvíľu tu sedím a hovorím si, či smiem. Či smiem deliť sa so svojim životom až tak otvorene a úprimne. Či vôbec mám nárok ísť do verejného priestoru a byť pod drobnohľadom. Neviem, kde sú tie dvierka, ktoré treba zavrieť a mlčať. Viete čo? Vlastne je to už jedno. Lebo veci, ktoré sa stali už nemôžeme zvrátiť. Viem, vám teraz len poradiť, ako sa zachovať a ako sa nezrútiť úplne. Spolu s vašim domom.
Minulý týždeň som pre vás dom stavala a dnes, dnes zametám prach a cez diery v tom dome počujem prievan. Hlasný až naháňa strach.
Náš dom je klasický hobbití domček postavený kedysi dávno a upravený pôvodnými majiteľmi.
A tak sme sa nasťahovali a tešili sa, že ak bude viac financií, tak ho prerobím úplne. Tak, aby sme si boli istí. Nestihli sme.
Prístavba sa otriasla v základoch, zbúrala sa nám priečka a dom, ten si zatancoval svoje vlastné tango.
Viete, ak sedíte v kuchyni a konzumujete obed, netušíte, čo znamená ten hluk za dverami. Potom vám to dôjde a vy si uvedomíte, že ste spolu. Nik nezostal v tej miestnosti a koho a kam máte volať, to neviete.
To vás nik nenaučil. Nedá sa to nájsť ani na internete, ktorý vám bohužiaľ aj tak nejde, lebo predsa nemáte elektrinu, lebo váš dom....tancuje.
A tak idete na obecný úrad, kde vám nik vlastne nevie poradiť. Tušíte, že máte volať požiarnikov. Iba tušíte. Tušíte, že máte zavolať statika. Opäť iba tušíte. Ale kde ho rýchlo nájsť. Skúšate, voláte. Dom vám môže každú chvíľu padnúť na hlavu. Ak som si niekedy myslela, že existuje nejaké zúfalstvo a strach, tak mi to celé oblizlo nohy a možno aj kolená....Máte volať plynárov a elektrikárov, ale tí sa odvolávajú na to a na ono...A poisťovňa vám povie, že veru možno to nepôjde na likvidačné, lebo podmienku sú všelijaké.
Vďaka bohu, že existuje facebook, a kto chce nech za ním vidí stratu času, ja v ňom vidím obrovskú pomoc. A tak popri tej panike, že neviete prísť ani sebe na meno, vám iní pomáhajú a snažia sa.
Dokonca Martin pre nás založil zbierku
A Lucka pre nás urobila zbierku tiež.

Aj sme si poplakali. Vždy som bola k vám úprimná a teraz nemám, čo skrývať. Nemám ani obrázky, ktoré by som vám ukázala, lebo som rada, že máme funkčný záchod a voda ide tiež.
Sme na začiatku. Zatiaľ vďační, v očakávaní koľko peňazí to bude stáť, peňazí, ktoré nemáme, lebo kto je na takéto veci pripravení, sme u očakávaní, čo nájdeme pod domom, kde si dom tak odvážne podskočil...
Sme na začiatku. Po jedenástich rokoch s Bumpkinom sme sa skoro ocitli na ulici a verte, je to príšerný pocit. Spomenula som si na všetkých tých bezdomovcov, ktorým som kedy dala drobné...Viem viem, ale ak si zúfate nad všeličím premýšľate.
Sme na začiatku a musíme sa postupne pohnúť dopredu, aby sme zas mali svoj hobbití domček. Na všetkých stenách, bez dier a zranení.

PS: zatiaľ sme v prednej obytnej časti, zadná časť je podopretá a keď budeme búrať, sme dohodnutí s Katkou, že pôjdem k nej. S koľkými našimi psami ešte nevieme. Leo je autista, ktorému je jedno, že mu tiež pelech nadskočil, stojí si za svojim pohodlím.
PS2: ak poznáte murárov prosím písnite nám kontakt
PS3: ak chcete vedieť, čo sa stalo vlastne, tak je to príbeh o divnom smrade spopod vane a jednej pur pene





ďakujeme milí, ktorí ste prispeli



Ako si získať priateľov/DIY

Najprv som sem chcela písať článok o tom, ako pripraviť dobrú brokolicovú polievku alebo  chutný cheesecake. Potom som si  však uvedomila, že brokolica je málo atraktívna téma a pečenie koláčov mi nikdy nešlo. To som zdedila po mamke. Keby bola o niečo menej eko, každý druhý plech by letel z okna.
A tak som si povedala, že vám napíšem niečo o priateľoch. Napríklad krátke DIY o tom, ako si priateľov získať. Lebo, ak ste workoholic ako ja, je ozaj ťažké priateľov si získať a ešte ťažšie je si ich udržať. A preto som pre vás pripravila pár bodov, ktoré ak dodržíte, minimálne jeden priateľ vám ostane verný. Ozajsky.
Na získanie aspoň jedného priateľa budete potrebovať:

1. bod: Papier.
No, ja vás úplne chápem, že je divné, že zrovna začínam takto a vy si pomyslíte, že "papier? to idem priateľa rovno zabaliť?". Nemajte obavy, začnite tým papierom. Kvalitný, jemne texturovaný- váš priateľ bude výskať od radosti.



2. bod: Iný papier.
To je druhý bod. Dúfam, že nekrútite hlavou, ja sa ozaj snažím. Váš priateľ, ktorého si idete získať je určite duša farebná, potrebuje okolo seba hipster vzory a všakovaké bláznivé oblečenia.


3. bod: Fixy. Ceruzky. Pomocníkov.
Začnem od konca, je to ako rande naslepo. Nemôžete vedieť, aký ten priateľ nakoniec bude. Že či sa nešpára v nose alebo po nociach netrhá detičkám nožičky. Čím viac ľudí o vašom novom priateľovi vie, tým lepšie pre vás. Skúste skontrolovať, či náhodou nemáte spoločných známych a sociálnych sieťach alebo či náhodou nie je medzi hľadanými osobami. Viem, to sa ťažko hľadá. Preto píšem o tých pomocníkoch...


4. bod: Dôležitým krokom je premerať si priateľa hneď na prvom stretnutí. Hovoríme už o nejakom prvom dojme- tvár, úsmev, zuby- veľa napovedia. Hlavne teda dúfajme, že má zuby. Ak nie, prosím zamerajte sa na iné kvality vášho nového priateľa. Spoznávajte sa. Nie! Nehovorte mu o svojom zubárovi.
Hovorte opatrne, bárs aj o koláčoch, o počasí, o tých spoločných známych, o tom odkiaľ ste, kde bývate. Nie, občiansky zatiaľ nevyťahujte!




5. bod: Ak sa vám podarí nájsť skvelé miesto na stretnutie, ste na pol ceste urobiť si malé bezvýznamné plus. Priateľov si treba získať aj dobrým vkusom, a tak hipsterská kaviareň s farebnými tapetami, môže byť trefa do čierneho. Jedine, ak by váš priateľ bol minimalista. Prosím, vtedy možno bude lepšie zvoliť lavičku v nejakom dizajn parku, bárs len s jedným stromom... A kofí tu gou.


6.bod: Verím tomu, že ste v bode, kedy ste vybrali skvelé miesto na stretnutie, spomenuli spoločných známych, svoje deti, svojich partnerov či partnerky. Možno ste začali o účesoch, módnych trendoch a váš skoro priateľ, trochu uhýba pohľadom, lebo on/ona by rada možno aj o boliestkach začala. Že takto a onak to v tom živote chodí a že to priateľstvo medzi ľuďmi, v samotnom vesmír trochu pokrivkáva.
Tak teda dajme priateľovi priestor.


 Nech dostane farbu do líc...


7.bod: V tomto bode sa môžu stať dve veci- buď ste ohučaní a máte hlavu ako melón a v duchu si vravíte "preboha, to dokedy sa bude stažovať" alebo taktne prenesie pozornosť na vás a vy si pomyslíte, že je to milý priateľ, že vás počúva, že vám dá priestor.
A tak objedáte druhú kávu, lebo ste sa tak úprimne zakecali. S priateľom. S priateľkou.


8. bod: Zrazu čas beží. Takže to vyšlo. Muž vám volá, že deti plačú, že kde ste toľko. Už aj správy v telke skončili... Frajer vám volá, a hneď mu máte vyklopiť jeho meno, že príde a oboch si vás podá...A vy neviete, čo sa deje, lebo ste sa práve premiestnili k téme "rodina". A to ju máte prezentovať priateľovi/priateľke takto? Ako neurotikov...no, tak to prrrrrr.
Dobre. Je síce večer a vy si uvedomíte, že to stretnutie ubehlo rýchlo...No napriek tomu neľutujete, lebo stretnutia s priateľmi sú vždy osviežujúce. Ako voňavá sviečka alebo čerstvo vypraté prádlo.
Ešte pusky na líca. Páčko. Díkičko a kedy znovu. Písneme si. Dobroš?
Dobroš. Tešíte sa. Omladli ste. Dúfate, že ste urobili dojem. Na priateľa. Na priateľku. Dúfate, že bude im stáť za to znovu vás stretnúť. Blízke duše.



A tak sme na konci, milí priatelia. Bežíte domov. V tej rýchlosti vás ani nestíham pozdraviť, ešte ste tu?
Otázkou zostáva, či som na vás urobila dojem a budete sa chcieť so mnou spriateliť.
Alebo mám upiecť ten cheesecake?

Horor a tma

Posledné týždne vyťahujem zo skríň čiernu. Nemám na to dôvod. Ozaj. Nie som ani vnútorne smutná (akože dobre, som melancholická povaha od prírody, ale vážny smútok to nie je) a nie som ani nahnevaná na svet ako emo. Proste, prišla chvíľa prehrabať sa v tmavej. Príde jar a kvetinové sukne budú určite točiť sa na mojom páse. Nateraz si užívam tmavé pančuchy a pulóver od priateľky. A keď už sme pri priateľke Vierke- mám na jazyku a v prstoch tému, ktorá  s ňou a s tmou a čiernou trochu súvisí.
Priateľka Vierka začala písať hororové príbehy. Dobre, nie úplne hororové, ale v porovnaní s knihami, ktoré obe máme radi, sú hororové až až. A tak vznikla otázka, kto to vôbec bude čítať. Kto má rád tmu? Kto má rád strach? Kto prepadne zlým koncom? A ja som vlastne prišla na to, že z času na čas každý. Rovnako ako ja momentálne teraz prepadla som čiernej farbe.

Priateľka píše príbehy, ktoré sú mimo cieľovky, ktorá sú sleduje, ale myslím, že aj tam sú ľudia, ktorí sa občas chcú báť. Rovnako ako ja. Ja sa rada bojím, ak je Bumpkin blízko, vtedy sa schovávam za neho a pýtam sa "už je koniec", "a čo teraz robia"...Dokola otázky, no nikdy nezmiznem úplne, iba toľko, aby som stále bola súčasť príbehu. Aspoň jednou nohou.
Pamätám si film s názvom  "Žena v čiernom"- videla som z neho iba dve scény a nevedela som zaspať, no na druhej strane mi Bumpkin rád vyrozprával ten príbeh  a moja fantázia kreslila na počkanie. Všade okolo nás je toľko inšpirácie. Myslím, že takí sme všetci. Radi sa schováme do tmy, do atmosféry, ktorá je o čiernych tulipánoch a starých domov. Má to v sebe mágiu...

Spomenula som si dnes na priateľku Vierku, keď prišla domov zásielka kníh a komiksov pre Bumpkina.
Ozaj sú skvelé, kruté a smutné, hororové miestami. Ale žijú. A oslovujú celý svet. Lebo svet okolo sem tam chce byť v tichu a tme....

Myslím si, že tento blog post venujem priateľke, ktorá píše horory. Svet to potrebuje. Rovnováha musí byť.






Ešte stále

Ešte stále ju mám. Kvitne, akoby som ju dostala včera. Kvitne, akoby som ju nútila, sebecky, lebo jej prítomnosť ma teší.
...
Kvety ma tešia, i keď ich doma nemáme, lebo som známa tým, že čo sa u nás zabýva, to za chvíľu zhynie. Ale myslím, že o tom som vám už písala. Tak si kupujem aspoň kvetinové textúry, aby som sa cítila ako víla. Ha! Ktorá z nás by sa nechcela chvíľu ako víla cítiť?
...
Ešte stále premýšľam nad tým, akí sme. Živí s červenou v žilách. Silou kvitneme, hráme sa. Padáme slabí, vstávame ešte slabší. Silnieme časom a s časom slabneme. Chceme byť večne krásni, chceme sa podobať všetkým a blízkych nútime, aby sa podobali na nás. Iba trochu im nastavíme dokonalé zrkadlo, slovami ich obnažíme "vidíš  prečo taký si, vidíš preto taká si". A pritom, sme to my. Slabí, obyčajní. Dokonale zakvitnutí predstavami. Ako tie textúry papierové...
....
Nalepila som pár farebných papierov na zadné strany obrázkov. S malými odkazmi, so slovami som sa pohrala. Príde mi to, že to je večné, že sa o to dokážem postarať viac než o tie kvety. Dokonalá predstava podfarbená papierovými ružami na mojom stole. Dokonalá chvíľa s kvetinami, ktorých prítomnosť ma teší. Živé s červenou v žilách...Podobáme sa.