Divné chute

Divné chute dnes ma popadli. Bumpkin vraví, že to je úplne normálne, lebo v čase oddychu prichádzajú na rozum človeku všakovaké veci. A tak som dala na jeho radu a  nechala im voľný priebeh. Kedysi som nemohla, lebo dni som merala na to, kedy idem do práce a kedy sa z nej vrátim. Koľko času môžem venovať sebe. Ak som ten čas našla, využila som každú minútu. Dnes mám tých minút neúrekom...A to je skvelé.
Dnes ma popadli divné chute. Otvorila som šuplík s mojimi textilnými farbami...a to bol neklamný znak toho, že vrátim sa zas do oddelenia s oblečením...

Vyberala som, prehrabávala, akoby som sama sebe kupovala. Priznám sa, drahšie som vzala, lebo viete, ak mám ľuďom ponúknuť svoje originály maľované, nechcem ich odbaviť len tak, pár eurovým materiálom. Ja som sekáčový typ, no viete...Chcela som čosi pekné a nové.
A tak som vzala pastelové farby a strihy mne blízke a teším sa, čo z nich vznikne. Nemám plán, iba divné chute ma dnes prepadli, že pokreslím čosi.
Ešte pred tým, než sa s Ľubkou a Peťom stretneme a potlačíme Bumpkin tričká, chcela som sa vrátiť k farbám, k štetcom a skúsiť to znovu. Ani neviem, koľko tričiek som už pokreslila...Kedysi dávno, keď žiadna potlač nebola, kedysi, keď každá túžila mať na sebe čosi originálne. Je to aj dnes tak? Alebo to sú len tie moje divné chute...

Ktovie, dnes ma to však veľmi bavilo, vidieť špinavé štetce a kvapkať farbu okolo... a tak ahoj, vitaj kreslenka nositeľná.

PS: tričko je Sko ale sadne aj Mkám, je krásne, trochu výrazné, ale ak....farby sú textilné, značky Pebeo.








Čierne diery

Na dnes hlásili tropické teploty. Slnko má páliť na plné obrátky a mne to pripomína leto, to pravé leto, kedy moja mamka zahlásila, že v nedeľu sa pôjdeme kúpať a už od soboty chystala osušky, tašku a rezne. Vedela som, že nedeľa bude venovaná vyvaľovaniu na slnku, spekaniu pokožky a sem tam jemného namočenia. Ale len po plecia. Mamka nevedela plávať.
Vedela som, že leto je to pravé pre Helen. Moju Helen.

Ráno som vravela, že by sme si mohli na dvor kúpiť gumený bazén. Bumpkin na mňa nechápavo pozrel, pretože túto požiadavku som nikdy nevyslovila a to tropické teploty bývajú každý rok. Možno sa mením, možno všetko vo mne kričí po spomienkach. Milých, hrejivých, ľudských. Tak to je. Nepoznám spontánnejší okamih, než ak spomienka ozve sa v nejakú nečakanú chvíľu, a vám to trvá pár sekúnd to precítiť, pochopiť...

Dnes sa pred slnkom schovávam, vyťahujem svoje obľúbené filmy a dokola ich točím, prehrávam. Vytlačila som pár starých obrázkov. Pripomínam si seba a premýšľam, ako ma všetko veľmi ovplyvňuje. Ako sa pri Potterovi obliekam do čierneho, aj napriek tým tropickým teplotám, ako tlačím obrázky, dávno zabudnuté a zaprášené. Hľadám v nich stopy po blízkosti, po slnku, po lete, po dňoch, kedy hlavne nedele boli kúpaliskové. Kedy môj vesmír bol omnoho širší a mal v sebe omnoho menej čiernych dier...












Na stole I.

Dobré ráno vám všetkým prajem. Mála oslava nezaškodí. Koláč a káva, veselé hurá na plné ústa. A prečo? Prečo chcem od vás, aby ste oslavovali so mnou? Leo má plastové ufo konečne dole. Mám nohy samú modrinu, vyzerám doslova ako týraná žena. Totiž, útoky plastového ufa v snahe dostať sa "natelo", nepoznali konca-kraja. Nezazlievam mu to. S plastovým ufom, sa zle orientuje a ešte horšie šteká a spí. Takže v globále, dnes ráno oslavne tancujeme. No a ak sa pýtate, čo to vlastne celé malo znamenať. Tak vážení opäť sa nám prebudil Leov zlatý stafylokok, ktorý spôsobuje ten opuch a je tak zmutovaný a imúnny, že reaguje iba na jedny ATB. Bude to dlhý proces... Ale nateraz, oslavujme.

Okrem toho som si dnes ráno pripravila ďalšiu sériu vecičiek, ktoré fotím asi tretí deň na môj instagram a volám to celé "na stole". Ukladám kombinujem a napadlo mi, že možno by som vám z tých vecí mohla urobiť taký seriál, blog posty, o tom, čo sú to vlastne za veci. Viete, ako keď vlogerky robia ten hól... Nerovnám sa im, to je jasné, myslím si, že moje veci sú ďaleko čarovnejšie. HAH! To som z tej skromnej oslavy tak opantaná a nechutne namyslená hneď z rána.
No myslím si, že nikomu neuškodí vidieť tu iné formáty článkov než "lucy ohovára svojho frajera" alebo "lucy poeticky hovorí o niečom, čomu sa len ťažko dá rozumieť"
Skúsim byť praktická. Teraz. Tak pozerajte.

Na stole dnes sa ocitli tieto moje veci. Radosti, spomienky, každá má niečo do seba.


Ako prvé vám rada predstavím drobné ilustrácie, to vám asi nemusím nijak vysvetľovať, vidíte, cítite. Jedna je dušička kvetinová a druhá dušička s hniezdom. Tú mám ešte stále v skicári, lebo mám pocit, že ešte nie je úplne hotová. Niekedy obrázky potrebujú "kvasiť" aj rok. Aspoň ja sa tak vraciam ku svojim veciam...



Druhým pokladom na stole, je voňavka s názvom Soulmate. Mám rada vegan kozmetiku, krémy, sprcháče, ale pri voňavkách stále nejak zaostávam. Ak máte nejaký obľúbený vegan parfém, píšte, rada vyskúšam...
Tento je na moje pomery sladší, ťažší než ostatné, čo mám, no i napriek tomu ho mám veľmi rada.


Knihy boli moje radosti odjakživa. Nie som vášnivý čitateľ. Sa smejete, však? Nechodím s knihou po uliciach so zabodnutým nosom medzi riadkami. No i napriek tomu, knihu sú pre mňa poklady plné inšpirácie. Mám tu pre vás dve, jedna je taká teen o koláčikoch a hlavná hrdinka sa zjavne podobá na mňa. Hľadá si priateľov. Smiešne však? Mne to nikdy nešlo. Beriem tú knihu ako návod, i keď je pre deti.



Druhá kniha, ktorú som vybrala je o Jackovi Kerouacovi. Už som Jackovi nejaký príspevok na blogu venovala, no táto kniha si zaslúži pozornosť ešte raz. Mám ju z nejakého online bazáru z Čiech, a keď prišla, dobierka sa vyšplhala na sumu, ktorá ma zaskočila. Kašlať na to, kniha je krásna, plná fotografií a plná Jacka, pochopiteľne. Jack je pre mňa Bumpkin v staršom vydaní. Doslova. Je to jeho obľúbený autor a keďže Bumpkin písal, chlastal a miloval námornícky život, mám pocit, že tak trochu by mohol mať v sebe toho Jacka. Až na to, že ten jeho dnešný Jack ide dnes betónovať a nie chlastať do šenku ... Veci sa menia a zodpovednosť rastie z jedného života do druhého.
Túto knihu som čítala v dobe, keď mamka umierala a ja som vedela, že sa to už nedá zvrátiť. Keď tú knihu držím prirodzene sa mi to vybaví. Tá chuť konca na jazyku...Napriek tomu stojí za zmienku, je to kniha o živote a o smrti, o jedinečnom živote človeka s veľkým srdcom, o deštrukcii v jej najsilnejšej podobe...



A aby sme nekončili smutne, poslednou vecou je jedna zo 100 pohľadníc o Alici, ktorú mám z bookdepository.com. Pohľadníc o Alici je ozaj 100 a pokiaľ nezabudnem, posielam ich klientom s mojimi obrázkami, ako darček k objednávke. Malé drobnosti, ktoré potešia...


Tak milí, a to je všetko. Možno si nájdete medzi vecami na stole tú svoju, možno vás to inšpiruje dnes večer sadnúť si, prehrabať knihy, kúpiť si vôňu...Alebo ozaj so mnou oslavovať, že Leo má dole to plastové ufo. Ako chcete, slobodne, dobre?
Mávam vám


Ako duch/ Trampoty pána Taterka

Ako duch. Sedím. Čakám. Upravujem návrhy. Sedím a čakám doma.
Dnes som mala byť s Bumpkinom v štúdiu. Má prísť totiž naša klienta z Nemecka, ktorej tetovanie po zahojení vyzerá akoby jej ho psy škriabali, alebo akoby si ho sama nechtami dodriapala. Nehovoriac o tom, že ramenná časť je podliata. Bumpkin vie aj prečo sa to stalo...a vtedy, pre nejakým rokom, keď bola u nás, dobre sa jedoval. Doslova...

Sú rôzne typy klientov a jeden z nich je "nepočúvam tatera, keď mi vraví, aby som sa nemykala, netrepala...a nečítala". Bumpkin chce, aby jeho práca bola odvedená pri plnej koncentrácii jeho a takisto klienta. Kto ste boli u nás, viete. Je to šéf a ide z neho rešpekt. Prosím, ak si umyjete ruky hneď po príchode do štúdia, máme obrovské plus!!! Hovorí sa, že umelci majú svoje muchy a sú divní. Tým pádom, ja nie som umelec a on je, a ešte s veľkým U na začiatku... Ale prisahám, že je to len kvôli tej precíznosti, ktorú v sebe má.

Dnes som tam mala byť, aby som prekladala a opakovala dokola, prosím vydržať, prosím nemykať sa, prosím nečítať si.

Máme takú zásadu, že vypadnutú farbu, nedostatky vždy radi opravíme. Je to naša práca, no pri tejto kerke by ste zaplakali. Aj my sme. Bohužiaľ aj o tom je kreslenkovanie, nemusí byť každý deň sviatok a radosti plná ihla strojčeka tetovacieho....Ale všetko sa dá napraviť, keď sa chce.
Ako duch vám to dnes môžem dosvedčiť. Svojou mušou váhou sa staviam oproti vám, že všetko sa dá, keď sa chce. I nájsť si dobrý vzťah, k človeku, ktorý vám dvíha tlak a trochu kazí vašu prácu. Nechtiac. Určite...

Ako duch som dnes len v bielom tielku, je teplo. Leovi, Dastymu, o Bumpkinovi nehovorím. Ten sa určite potí dvakrát toľko. Práca niekedy prináša chvíle, ktoré sa prevalia cez nás ako valec, ale neznamená to, že nás to nerobí šťastnými.

Tak a ja sa na dnes lúčim, idem sa sústrediť na videochat a vysvetľovať pravidlá a veci kreslenkové.

PS: niekedy mám pocit, že sa podobám na svoje obrázky...alebo oni na mňa?









Krajina pudrová

Plán na dnes bol jasný- pásť maróda, stihnúť pár kresleniek a večer ísť k veterinárovi na kontrolu. No a samozrejme dúfať, že Leo nikoho nezje...Má silu a je v panike. Viac ani písať nemusím.
A tak som dnes pásla psíčka, posielala kreslenky a skúšala nový moleskine. Aj sa môžete zasmiať, dovolím vám to. Posledne som vám ukazovala zbierku moleskinov a dnes som naštartovala nový.
Robiť prvú ilustráciu do nového skicára je vždy taký posvätný okamih. Pri tej prvej si dávam záležať viac. Alebo sa mi to možno iba zdá, že tá radosť zo začiatku je vždy taká viac magická.

Okrem toho, kreslenky rotujú od rána medzi klientmi. Viac padá nie ako ano, ale mám pocit, že to nie je nič nové. Je to rutina, vec vkusu, cesta zarúbaná. To kreslenie do nového moleskinu mi padlo ozaj dobre, rovnako ako paleta farieb, ktorú som mala po ruke. Ostatné fixy zostali totiž na hojdačke, pod ktorou spal Leo...a ísť okolo neho je momentálne ako stupiť na bombu.

Plán na dnes bol jasný. Za malú chvíľu sa poberieme so psíčkom, a mne neostáva nič iné, len vám zanechať tu kúsky moleskinu a v ňom krajinu púdrovú...Tam som sa dnes schovala.
Je to krajina, kde je príjemné, teplo. Vonia domovom a priateľmi, s ktorými si môžete sadnúť na zem púdrovú a oberať sladké čerešne. Môžete debatovať o veciach životne dôležitých, v tej púdrovej krajine sa to smie. Môžete sa tam dokonca aj pohádať. Tam sa hádkam každý smeje. V púrdovej krajine má každý veľké srdce... Pre priateľov, pre rodinu...

Tak myslím, že ten dnešný plán dopadol celom dobre. Priateľov a rodinu som síce nakresliť nestihla, ale tú krajinu ano. Ostatné plány sa ešte ukážu. Moleskine má dosť strán čistých...