Stala sa nám taká zvláštna náhoda.

Raz večer otvorím dvere, a sedí pri nich naša mačka Mrnča a vedľa nej polomŕtve kačiatko. Oblial ma pot a panika, vzala som ho dnu, na mačku nahučala, ale tej to bolo samozrejme jedno. Ulovila, doniesla, a tým to haslo!

Celú noc som na malú kačí dýchala, ohrievala ju doslova pod pazuchou, a dúfala, že ráno bude viac živá.

A aj zrazu bola. Už okolo polnoci mi ozobávala prstene na ruke, a tíško si pospevovala... Vzali sme ju teda ráno do práce- do štúdia, a ja som zisťovala, čo s takou kačí vlastne treba robiť...

Bolo jasné, že doma, u nás neprežije, a tak sa môj manžel po práci rozhodol, že ide hľadať jej rodinu k potoku. A teda poviem, vám, dodnes nechápem, ako jej rodinku našiel...Potok dlhý, všade sama húština, a samozrejme kačky sa s mláďatami radi skrývajú. No podarilo sa a veľmi sme sa z toho tešili ♥♥♥

Som rada, že sme ju vrátili do jej prirodzeného prostredia, no tak malé a húženaté telíčko som ešte v rukáchnedržala.

Malá kačí, ďakujeme ti za ten adrenalín, čo si nám na chvíľu priniesla, a buď ľuďom pripomienkou, že o prírodu a zvieratká sa treba starať...

Je to tak krehké a vzácne...

***

Tlač môjho originálu na matný papier s jemnou textúrou, 300gms.